Posledné dva týždne prebiehajú v Bruseli intenzívne rokovania o partnerskej dohode. Súčasťou je aj 10-percentná flexibilita, teda spôsob, ako dostať peniaze do Bratislavského kraja. Rád by som vám vysvetlil, prečo bojujem za maximálnu hornú hranicu, teda za 10 percent. Drvivú väčšinu, až 85 percent zdrojov, musia oprávnení žiadatelia použiť v oblasti inovácií, smart riešení, vedy a výskumu a opatrení v životnom prostredí. Avšak alarmujúce problémy sú aj v oblasti dopravy, školstva, sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Na riešenie týchto problémov nám tak zostáva iba 15 percent. Je teda zrejmé, že 15 percent z miliardy je viac ako 15 percent zo štvrť miliardy.
Čo sa nezrealizuje, keď flexibilitu nezískame? Zoznam je veľmi dlhý. Malokarpatský obchvat, ktorého hodnota je asi 100 miliónov. Cesty síce rekonštruujeme z vlastného, ale na takéto obrovské projekty nemáme. Ak ho nepostavíme, obce i celý región budú trpieť tranzitnou dopravou. Ďalej sociálne služby. Už o päť rokov nás ochromia nedostatočné kapacity či kvalita. Bez eurofondov môžeme zabudnúť na deinštitucionalizáciu sociálnych služieb, ktoré presúvajú klientov z neosobných zariadení na perifériách do domovov rodinného typu v centre komunít. Nebudú ani ďalšie špecializované zariadenia pre autistov či ľudí so stareckou demenciou. A to bude pri súčasnom tempe starnutia obyvateľstva veľký problém. Chýbať budú komunitné centrá, denné stacionáre a pobytové zariadenia. V oblasti sociálnych služieb je napríklad naše Záhorie v podstate bielou mapou a takým by aj zostalo.
Nepostavili by sme ani školské kampusy. Tie sú kľúčovým prepojením praxe a teoretického vzdelávania. Neslúžia len študentom, ale v rámci celoživotného vzdelávania aj podnikateľom a zamestnávateľom v danom sektore. Bez eurofondov nebude kampus pre vinohradnícku škole v Modre, bioenergetiky v Bernolákove ani zdravotnícky na Boroch či zdravotno-športový v Petržalke. Naše „bohaté“ územie by tak vychovávalo študentov len teoreticky. A potrebu obrovských investícií do zdravotníctva v dobe covidu asi obhajovať netreba.
Ani jeden z týchto projektov by sme si nemohli dovoliť z rozpočtu miest a obcí. Eurokomisárku Elisu Ferreiru som preto požiadal, aby uznala potreby nášho územia. Desaťpercentnú flexibilitu jednoducho potrebujeme. Premiér Heger aj vicepremiérka Remišová majú preto v týchto rokovaniach okrem samospráv, ministerstiev, univerzít, Slovenskej akadémie vied a ďalších – aj plnú podporu župy.