Tu sú dva zdanlivo nesúvisiace fakty. Nemecko vážne zaostáva v digitálnej transformácii svojej ekonomiky. V tejto oblasti robí pokroky len veľmi pomaly. To všetko aj napriek tomu, že bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sľubovala progres v digitalizácii krajiny v každej predvolebnej kampani od roku 2005. To je v rozpore s jej dlhodobou reputáciou praktickej a aktívnej političky orientovanej na výsledky.
Spojené štáty medzitým stále musia bojovať so štrukturálnym rasizmom. Ten je dedičstvom myšlienok a praktík, ktoré majú korene ešte na počiatku otroctva. Rasistická hierarchia a mocenské nerovnováhy sú pre mnohých Američanov každodenným faktom. Prevažne, no nie výlučne pre Afroameričanov. Tieto štruktúry im sťažujú živobytie a obmedzujú približovanie národa smerom k naplneniu princípu „budovania osobného šťastia“.
Spriaznené duše
To nastoľuje základnú otázku: aké sú úlohy a zodpovednosť politických lídrov pri riešení významných spoločenských a ekonomických problémov? Žiadneho lídra nemožno viniť za všetko, čo sa udeje v dnešných čoraz komplexnejších štátoch, no na vodcovských schopnostiach záleží. A na tom, či líder zužitkuje svoj osobný potenciál tiež.
Nemecká kancelárka Merkelová bola pri moci o čosi viac ako 16 rokov. Jej politická spriaznená duša, bývalý americký prezident Barack Obama, bol v Oválnej pracovni tak dlho, ako umožňuje ústava. Vládol dve obdobia od roku 2009 do roku 2017. Pozrime sa na politický štýl a výsledky tohto transatlantického vplyvného dua.
Merkelová má vedecké vzdelanie a doktorát z kvantovej chémie. Obama je právnik, ktorý vyštudoval Harvard. Jeho zvolenie v roku 2008 bolo stelesnením nádeje na rasový pokrok. Obama nekandidoval a ani nemohol otvorene kandidovať s programom založeným na rasových otázkach, no sľúbil, že prinesie „zmenu“. To prinajmenšom naznačovalo aj zmenu skrytého rasizmu mnohých amerických inšti...
Zostáva vám 85% na dočítanie.