Zvykli sme si, že naše deti majú problém s učením – presnejšie, podľa medzinárodného merania OECD im a následne ani nám a celej spoločnosti učenie neprináša to, čo by sme od neho očakávali. To má negatívny vplyv nielen na hodnotenie detí, učiteľov a celého školstva, ale aj na naše výsledky na trhu práce, typ investícií, mieru zamestnanosti, výšku príjmov (vrátane príjmov budúcich dôchodcov) a akumuláciu domáceho kapitálu.
Systematické výsledky nemôžu byť tam, kde nie je motivácia. To je východisko výskumu Martina Kuruca z Univerzity Komenského, ktorý sa opiera o teóriu sebaurčenia, hľadajúcu odpoveď na otázku, akým spôsobom sú ľudia motivovaní v rôznych sociálnych kontextoch a ako v nich regulujú svoje správanie a prežívanie. Táto teória stojí na troch pilieroch: potrebe kompetencie – byť v niečom dobrý, potrebe vzťahovosti – byť súčasťou komunity a potrebe autonómie – slobodne sa rozhodovať vo vonkajšom prostredí. Vo výsledku je potom motivácia človeka podmienená od jednoduchej snahy vyhnúť sa trestu alebo získať odmenu či vyhnúť sa pocitu viny, hanby alebo získať uznanie iných až po reguláciu správania na základe vlastných hodnôt a vlastnej sebaúcty v kontexte prostredia.
Kuruc skúmal motiváciu žiakov druhého stupňa základných škôl – pre prácu v škole (napríklad prečo som aktívny počas vyučovania, prečo si robím domáce úlohy) a pre budovanie vzťahov (napríklad prečo je dôležité dodržiavať sľuby, nevysmievať sa iným, pomáhať). Ukázalo sa, že motivácia podmienená trestom alebo hanbou z neúspechu je určujúcim faktorom pre 73 percent žiakov pre ich prácu v škole a 65 percent pre budovanie vzťahov. Percento pomáhajú znižovať súkromné školy, napríklad podiel vo Waldorfskej základnej škole bol 59 percent, respektíve 57 percent. Motiváciu pre prácu v škole podmienenú vnútorným presvedčením demonštrovalo len sedem percent žiakov, ale až 23 percent žiakov Waldorfu a ešte lepšie výsledky dosiahli žiaci Montessori. Výskum ukázal aj nárast sebavedomia žiakov pri budovaní vzťahov s rastúcim vekom (opäť s výrazne vyšším podielom Waldorfu), zároveň však aj pokles zdravej motivácie pre školskú prácu, čo pre výber a vstup na strednú školu nie je práve ideálne.
Motivácia sa nedá nahradiť, to najlepšie vidno na výsledkoch detí z rómskych osád. Využívanie príkazov a trestov a previazanie na iné politiky možno zvyšuje školskú dochádzku, ale nie pripravenosť pre trh práce. Dnes sa však nedostatok motivácie žiakov prejavuje do miery, ktorá ohrozuje celkový hospodársky rozvoj Slovenska. Situácia nie je beznádejná, ak využijeme a nadviažeme na skúsenosti tých škôl, ktorým sa darí vychovávať motivovaných mladých ľudí. Tak ako pred dvadsiatimi rokmi Fínsko a iné krajiny Škandinávie.
škola, žiaciStockExpert
StoryEditor