Keby ste mali vysvetliť 10-ročnému dieťaťu, čo je to Európska únia a ako funguje, aké metafory by ste využili? Aj takúto otázku som dostal ako účastník panelovej diskusie v rámci Národného konventu o EÚ, ktorý sa po čase opäť zišiel v Bratislave, aby diskutoval o tom, akú Európsku úniu máme a akú chceme mať v budúcnosti.
Podľa mňa dieťaťu najvýstižnejšie približuje podstatu fungovania Európskej únie športová paralela, konkrétne z cestnej cyklistiky. Je vhodná aj preto, že vďaka Petrovi Saganovi a televíznym prenosom z Tour de France každé malé dieťa na Slovensku vie, o čom sú cyklistické preteky. Európska únia je ako „balík“ 27 cyklistov v úniku. Ich spoločným záujmom je spolupracovať, aby získali čo najvyšší náskok na zvyšok pelotónu. Ale zároveň sú vo vzájomne konkurenčnom postavení, pretože najvyšším záujmom každého z cyklistov nie je osud celku, ale túžba vyhrať.
Na Slovensku prevláda naivno-romantický pohľad na EÚ ako spoločenstvo spolupráce, súčasnú a príťažlivejšiu verziu „vzájomnej hospodárskej a sociálnej pomoci“. Mnohí u nás na EÚ vzhliadajú nekriticky ako na najvyššiu spásu, ktorá nám podá pomocnú ruku a poskytne ochranu vždy, keď zídeme zo „správnej“ cesty. Týmto postojom sa dá rozumieť, hlavne keď vidíme biedu slovenskej politiky, ktorej výsledkom je úbohá kvalita všetkého, čo v mene nás všetkých spravujú a riadia od dopravy, cez zdravotníctvo a školstvo, až po kvalitu zákonov a vymožiteľnosť práva.
Bližší skutočnosti je však pohľad, nazvime ho realistický, ktorý vidí v EÚ snahu presadiť si primárne vlastný záujem ako kľúčovú hybnú silu 27-členného balíka krajín. Tie medzi sebou súťažia a celok pragmaticky využívajú len do chvíle, kým im pomáha dosahovať ich vlastné ciele. Pre nás z toho logicky vyplýva, že by sme sa nemali rozpakovať, pokým ide o sformulovanie nášho strategického záujmu, ktorým by mala byť prosperita Slovenska. Dosiahnutiu tohto cieľa by sme mali podriadiť využívanie možností, ktoré nám vyplývajú z členstva v EÚ. Ale zároveň by sme so všetkou rozhodnosťou mali vystupovať proti preregulovanej a príliš centralizovanej EÚ, ktorá je v protiklade s naším záujmom.
Problém našej diskusie o EÚ je, že vlastne žiadna diskusia neprebieha. Pri akomkoľvek náznaku kritiky prestanú zástancovia väčšej integrácie EÚ počúvať a onálepkujú kritikov ako euroskeptikov. A sami sa uzavrú do bezmyšlienkovitého papagájovania otrepaných fráz o výhodnosti EÚ. Menej dogmatizmu, viac pragmatizmu a skutočná diskusia môže konečne začať. Už včera bolo neskoro.
Európska úniaReuters
StoryEditor