Keď sa spýtate ľudí na ich životné očakávanie, budete vidieť záhadný fenomén: je výrazne podceňované. Ukázala to štúdia Munich Center for the Economics of Aging (MEA) realizovaná vo viacerých štátoch Európy. Opýtané ženy odhadujú, že sa dožijú 80,3 roka, a muži 75,8 roka. Avšak, podľa kalkulácií Max Planck inštitútu, je momentálne priemerné životné očakávanie pre ženy okolo päťdesiatky 88,3 roka, v porovnaní s 83,6 roka pre mužov v podobnom veku. To znamená, že obidve pohlavia sú „pozadu“ okolo sedem rokov. Prečo však odhadujeme naše životné očakávanie zle?
Táto opatrnosť je všeobecný jav. Štúdia University of California z roku 2015 v San Franciscu ukázala, že ľudia majú problém korektne vyhodnotiť ich štatistické životné očakávanie. Podľa tejto štúdie má každý tretí opýtaný viac rokov pred sebou, ako sám naozaj myslí. Tieto zdanlivo prekvapivé výsledky majú svoje dôvody.
Na jednej strane je fakt, že ľudia sú stále starší, pomerne nový fenomén. V západnej a strednej Európe životné očakávanie u novonarodených bolo koncom 19. storočia len 45 rokov, pričom narodeným dievčatám sa odhadovala dĺžka života okolo 50 rokov. Až v priebehu 20. storočia sme mohli pozorovať rapídny vzostup priemernej dĺžky života. Vlastné vnímanie tak zaostáva za aktuálnym vývojom.
Na druhej strane, ľudia majú tendenciu porovnávať svoju „životnosť“ často s dožitým vekom ich najbližších. Ak rozmýšľame nad svojím vlastným životným očakávaním, máme často v hlave životné očakávanie svojich rodičov, respektíve starých rodičov. Tento vzťah je však klamlivý, keďže zodpovedá jednému okamihu v minulosti. V každej generácii existujú pritom rôzne životné podmienky.
Životné očakávanie bude ďalej rásť
Ľudská evolúcia momentálne robí veľký skok. Celkový inteligenčný kvocient (IQ) je dnes o 30 bodov vyšší ako v roku 1900. A má to zdanie, že sa tu niečo mení rýchlejšie ako v minulých desaťročiach alebo storočiach. A aj životné očakávanie bude ďalej rásť.
Ale aké dôsledky bude mať rastúce životné očakávanie pre každého z nás? Napokon, mnohí ľudia ani teraz nepočítajú s tým, že sa v živote dožijú o sedem rokov viac, ako si doteraz mysleli. Fakt je, že Sociálna poisťovňa samotná nezaistí životný štandard ľudí. Presnejšie povedané, ľudia po nástupe do penzie nezostanú v dnešnej dobe len dlhšie nažive, ale sú z rôznych dôvodov aj dlhšie fit. Podľa jednej štúdie má 13 percent členov fitnescentra, ktorí pravidelne trénujú v posilňovni alebo na bežiacom páse, vyše 60 rokov. Viac ako dve tretiny ľudí starších ako 65 rokov sa cítia podľa vlastných údajov zdravotne fit. Ako by sme mali teda zaobchádzať s budúcnosťou? Napokon nie je koniec pracovnej kariéry aj koncom celkového života, ale ide len o novú životnú etapu. A tá bude pre mnohých z nás dlhšia, ako si myslíme. Ako pekné je stúpajúce životné očakávanie, tak dôležité je zohľadnenie následkov s tým spojených. Jedna z vecí je finančné zabezpečenie – aby sme náš predĺžený život mohli prežiť podľa našich prianí, to je napríklad možné cez dobre nastavenú, dlhodobú investičnú stratégiu, aj s menšími, pravidelnými sumami.
Pracovný svet je v prelome
Dúfať, že štátny penzijný systém sa v ďalších rokoch zlepší, znamená strčiť hlavu do piesku, pretože daný systém vďaka rastúcemu veku narazí na svoje hranice. K tomu ešte pridajme fakt, že digitalizácia medzičasom zachytila aj akademické skupiny pracovníkov. Pracovný svet budúcnosti je vo veľkom prelome. A aj ten bude vyžadovať pravdepodobne ešte silnejšie finančné zabezpečenie. Ako ukazujú aktuálne prognózy pre pomer pracujúcich k osobám v penzii, tak v 2016 bolo v rámci EÚ 18 percent obyvateľstva v penzijnom veku, od 2023 to bude viac ako 20 percent, a po roku 2035 dokonca viac ako 25 percent. Podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva klesne oproti súčasným 62 percentám do 2025 pod 60 percent, od roku 2037 bude tento podiel menší ako 55 percent. A do roku 2080 padne počet pracujúcich na 48 percent, pričom podiel penzistov dlhodobo narastie na 36 percent.
Ešte výraznejšie sa predlžovanie života dotkne našich detí. Novonarodený chlapec sa už teraz v priemere dožije 86,4 roka. Dievčatá sa dožijú ešte viac, a to 90,7 roka. Priemerne momentálne získavame za desaťročie približne 2,5 roka života. Aké dôležité je v tomto prípade dostačujúce finančné zabezpečenie, ukazuje príklad Monaka. V krajine s najväčšou hustotou milionárov na obyvateľa nájdeme aj najvyššie životné očakávanie na svete: muži sa priemerne dožívajú 87 rokov a ženy dokonca 93 rokov.
Existuje sedem dôvodov, prečo žijeme dlhšie.
1. Rastúci životný štandard. Čím vyvinutejšia je daná krajina – tým vyššia je dĺžka dožitia. Čím bohatšia je daná krajina, tým viac tečie do zdravotného systému. Dôsledok: existuje lepšia medicínska infraštruktúra.
2. Medicínsky pokrok. Vývoj v lekárskej vede je hlavný dôvod pre dlhší život. Predovšetkým výskum a vývoj pri liečbe a prevencii klasických chorôb spojených s vekom ako rakovina alebo srdcovo-cievne ochorenia, sú pritom kauzálne. Infekčné choroby, ako tuberkulóza, ktoré v minulosti patrili k najčastejším smrteľným chorobám, v západnom svete už viac-menej neexistujú.
3. Pracovné podmienky. Na začiatku industrializácie boli pracovné podmienky extrémne ťažké a zdraviu nebezpečné. Vďaka zmene na ekonomiku založenú na službách zmizlo mnoho „nebezpečných“ profesií. Ľudia pracujú menej a majú viac prestávok. Pri tom ešte zohráva téma bezpečnosti pri práci v spoločnosti čoraz väčšiu úlohu.
4. Životospráva. Trend vyváženej stravy v kombinácii s pravidelným pohybom a obmedzenie alkoholu, respektíve tabakových výrobkov vedie k zdravšiemu, a tým pádom aj dlhšiemu životu. Na porovnanie: kým v roku 1978 v Európe fajčilo 43 percent obyvateľstva, v roku 2013 bolo fajčiarov menej ako 30 percent. Konzumácia ovocia a zeleniny sa navyše zdvojnásobila od roku 1935 na 95,7 kg na osobu.
5. Sociálna starostlivosť. Štátne sociálne poisťovne garantujú existenčné minimum a taktiež sa starajú o ľudí, ktorí si vyžadujú starostlivosť, a tým pádom im umožnia dožiť sa vyššieho veku.
6. Hygiena. Vďaka zlepšeným podmienkam hygieny sa z Európy skoro vytratili nebezpečné infekčné ochorenia. Pritom sú pitná voda a fungujúci systém odpadového hospodárstva rozhodujúce faktory. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie sú deficity pri dodávke vody, odpadovej vody, respektíve hygieny zodpovedné za osem percent úmrtí v rozvíjajúcich sa krajinách.
7. Úroveň vzdelania. Čím vyššie vzdelanie – tým vyšší očakávaný vek dožitia. Štúdie dokazujú, že vzdelaní ľudia dbajú viac o svoje zdravie ako menej kvalifikovaní. Viac športu, zdravá strava a viac preventívnych vyšetrení sa pozitívne prejavia.