Z úst ministra dopravy Árpada Érseka sme sa najnovšie dozvedeli, že obchvat Bratislavy, ktorý mal byť dokončený v novembri 2020, v tomto termíne dokončený nebude.
Každý, kto cestoval okolo budúcej trasy obchvatu, to už dávno tušil. Z rôznych kuloárov bolo počuť, že dôvodom je nezáujem slovenských firiem pracovať za ceny pod náklady, ku ktorým ich, podľa nich, tlačí konzorcium, ktoré obchvat stavia. Nejdem sa zaoberať nepotvrdenými informáciami. Ak to tak však bolo, potvrdzuje sa len fakt, že nielen obstarávanie na koncesionára, ale aj obstarávania na investičné celky v rámci budovania diaľnic má mnoho nedostatkov. A jedným z nich sú aj prísne kritériá pri výbere uchádzačov. Stredne veľké slovenské firmy v nich potom nemajú šancu priamo uspieť.
Verejne známymi a reálnymi dôvodmi pomalej výstavby bolo vykupovanie pozemkov a neukončené stavebné konanie. V zmluve s koncesionárom sme sa zaviazali dodať koncesionárovi vysporiadané pozemky a stavebné povolenia s konkrétnymi termínmi. Keďže to štát nestihol, prišla na rad zmena zákona o vyvlastňovaní. Komentár k nemu nájdete tu.
Niekoľkokrát pred podpisom tejto nešťastnej zmluvy som vtedajšieho ministra dopravy Brecelyho upozorňoval na riziká, ktoré z nej vyplývajú. Zaviazali sme sa k pevným termínom stavebných povolení, ktoré sme ako štát nestihli. Už vtedy som upozorňoval: „Dokončme vysporiadanie a stavebné konanie. Potom niečo podpisujme.“
Navyše, model PPP bol podľa Inštitútu finančnej politiky, útvaru Hodnoty za peniaze, výhodný len preto, že sa mohlo začať o rok skôr ako klasickým spôsobom, teda financovaním z rozpočtu. Ako to nakoniec dopadlo? Začalo sa presne o ten rok neskôr. Teda vtedy, kedy by sme už mali ukončené verejné obstarávanie na klasický spôsob výstavby.
Mlieko je rozliate, zmluva podpísaná, stavba mešká. Aké má možnosti minister dopravy? Najskôr fakty. Termíny odovzdania jednotlivých úsekov do predčasného užívania sú nasledovné:
A aké sú sankcie z omeškania? Podľa zmluvy zaplatí koncesionár za každý deň omeškania termínu predčasného užívania 0,5 % z ročnej platby za dostupnosť. Tá je v sume približne 53 mil. eur. Teda za deň omeškania to je 265 tisíc eur!
To je suma, o ktorú teraz pôjde. A zápas o túto sumu budú zvádzať právnici štátu a koncesionára. Bohužiaľ, na to sme upozorňovali tiež. V zmluve nie je žiaden iný konkrétny míľnik v rámci výstavby, na základe ktorého by minister mohol tlačiť na koncesionára. A žiadať opatrenia. Ostáva mu len čakať na rok 2020.
To by však bola veľká chyba. Zmluva obsahuje množstvo možností na oboch stranách využiť kompenzačné udalosti vo svoj prospech, resp. v neprospech toho druhého. A to bude hrať najdôležitejšiu rolu pri finančnom vyrovnaní v čase skutočného ukončenia výstavby a začatia platieb za dostupnosť.
Ak minister Érsek hovorí už dnes o tom, že stavba bude meškať, chceme od neho počuť záruky, ako chráni záujmy štátu a ako má už v súčasnosti zabezpečenú kontrolu výstavby vo vzťahu k uplatňovaniu kompenzačných udalostí zo strany koncesionára pri zdôvodňovaní „omeškania výstavby“.
Je totiž zjavné, že obchvat bude preberať už nový minister dopravy, a ten bude mať len také možnosti uplatnenia práv zo zmluvy, aké mu Árpád Érsek zanechá. Mediálne zaujímavé vystúpenia z kontrolného dňa o tom, ako sa konečne stavba rozbieha, nám, daňovým poplatníkom, ktorí budeme 30 rokov platiť ročne 53 miliónov eur, veľmi nepomôžu. Oveľa dôležitejšie bude, koľko nám za to koncesionár zaplatí – ak sa stavba nedokončí načas a my nebudeme obchvat môcť využívať.
Autor je tímlíder SaS pre dopravu.