Novelou zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov - NRO sa ich počet zvýšil na 18 a do konca roka ich môže byť až 20. Je to veľa a je to dobrá príčina na to, aby vláda dokázala, že to s regionálnym rozvojom aj v marketingovej dobe myslí vážne.
To, že príčiny zaostávania regiónov sú skôr v Bratislave než v perifériách, je dnes takmer každému jasné: chýba riadenie, chýba ambícia robiť niečo užitočné, chýba dôraz na skutočné témy, kým výhovoriek typu „nedá sa“ je požehnane. Nie je to problém jednej či dvoch vlád, toto potlačenie reality na úkor marketingu je detskou chorobou našej republiky. Jedna ani dve vlády to nevyriešia, ale ak chceme rásť, musia začať.
Chýbajúci regionálny rozvoj pragmaticky nahradil pred niekoľkými rokmi dôraz na niekoľko najchudobnejších regiónov. Mobilizovali sa ľudia, podporili sa očakávania investícií do miestnych zdrojov – poľnohospodárstva, spracovania dreva, využitia nerudných surovín, cestovného ruchu, ľahkého priemyslu, zadržiavania vody, energetiky a služieb. To všetko spojené s podporou vzdelávania od materských škôl po stredné a celoživotné vzdelávanie. Vznikol zámer mobilizácie a cielenia finančných zdrojov, ktorých je vďaka Európskej únii takisto požehnane. Program, s ktorým nemôže nikto odkázaný na podporu voličov prehrať.
V tomto roku sa vláda vrátila k modelu vyplácania financií zo svojej rezervy okresom, ktoré pri výjazdových rokovaniach navštívi. Každý sa teší z milióna eur, nikto sa nepýta na súvis s rozvojovými plánmi, ktoré vláda vďaka aktualizáciám schválila aj niekoľkokrát, na mechanizmus výberu príjemcov a na reálny význam. Jednoznačne je to krok späť a výraz istej bezradnosti. Európske fondy nevieme používať ani cielene, ani rýchlo, ani v súlade s rozvojovými potrebami a so schválenými akčnými plánmi okresov. Alebo nechceme. Tak sme sa vrátili k – do veľkej miery – marketingovému míňaniu štátneho rozpočtu, ktoré reálne nič neprináša.
Vysoký počet chudobných okresov je vysoký počet sklamaní – napríklad, že škola v Očovej získa pre svoj rozvoj 3 milióny eur, ale škola v Rožňave či Sobranciach nič, že poľnohospodárstvo je určené pre finančné skupiny, a nie pre farmárov, že cestovný ruch nemá pána a tak ďalej. Situáciu nedokáže zachrániť niekoľko málo ministerstiev, ktoré ukázali, že desiatky miliónov je možné smerovať naozaj potrebným.
Dúfam, že vláda sa chopí tejto témy reálne a ministerstvá si samy vyberú po jednej úlohe, ktoré do konca roka pre dobro NRO aj splnia. Ambicióznosť a spôsob nechajme na nich. Vedzme však, že ide o veľa.