Všetci s hrdosťou sledujeme našich skvelých športovcov. Tešíme sa, keď Peter Sagan, biatlonistky, slalomárky, futbalisti a mnoho iných športovcov dosiahnu excelentné úspechy, ktoré dobre prezentujú Slovensko vo svete. Avšak, čo je typické pre našu krajinu, je to, že úspechy aj v športe sa dejú napriek systému, ktorý tu máme, a nie vďaka systematickej štátnej podpore.
Posúďte.
Bol schválený zákon o športe s dobrými zámermi. Naliať viac peňazí do športu, klubom a športovcom, aby mohli tieto peniaze zúročiť v lepších výkonoch. Aby ich úspechy motivovali ďalších spoluobčanov k aktivite, osobným víťazstvám a na konci dňa prispeli k zrodeniu nových inšpiratívnych vzorov pre celú našu spoločnosť.
No zámery neboli dotiahnuté do konca. Napríklad viac peňazí dostali zväzy, a nie kluby. Naopak, tie dostali finančnú záťaž, keďže na ich športovcov budú od budúceho roku platiť rovnaké odvodové povinnosti ako na zamestnancov vo firmách. Športovci tak klubom zdražejú. Je jasné, že to opäť zaplatia individuálni prispievatelia, darcovia či sponzori. U sponzorov bol zámer, že by si sponzorský príspevok mohli uplatniť v nákladoch, ale chýba tomu koncovka. Podobne, ako sa nedotiahla idea o verejnom účte, keďže sa príslušné usmernenia nevypracovali.
Môže sa namietať, prečo má štát podporovať šport. Veď 40 percent populácie údajne vôbec nešportuje. Vo firemnom svete by odpoveď bola, lebo je to pre štát jednoducho dobrý deal.
Podľa štúdie KPMG sa priamo na šport minulý rok vynaložilo vyše 2,1 miliardy eur. Verejné financie do toho vložili jednu desatinu, pričom z týchto 215 miliónov jednu štvrtinu zhltla investícia do národného štadióna v Bratislave. Naopak, individuálni športovci a domácnosti platili šport sumou 1,5 miliardy eur – teda vyše 70 percent. Zvyšok financovali kluby a súkromný sektor.
A výsledok?
Spotrebovaných 2,1 miliardy eur priamo v športe vygenerovalo ďalšie zhruba dve miliardy eur v multiplikačných tržbách v nadväzujúcich odvetviach, ako sú ubytovanie, strava, doprava, dodávatelia energií, rôznych služieb a tovarov. A to všetko v konečnom dôsledku vygenerovalo z pohľadu štátu príjmy vyše 900 miliónov eur zo zaplatených odvodov a daní od tých, čo šport vykonávajú, sledujú či podporujú.
Už nejaký ten rok sa pohybujem vo firemnom svete, no musím povedať, že nepoznám také firmy, ktoré by dokázali z investovaného jedného eura napríklad do novej výrobnej linky zarobiť za jeden rok mnohonásobok, ako sa to darí štátu pri investovaní do športu. Je to preň dobrý deal!