Čo sme sa o regionálnom rozvoji naučili za minulé tri roky? To je asi správna otázka pre splnomocnenca vlády končiaceho vo funkcii koncom tohto týždňa a zároveň možno aj správne hodnotenie toho, čo sme za tri roky urobili, lebo to bolo skôr o učení sa a naštartovaní procesov než o nejakom zásadnom rozvoji.
Po prvé, regióny nemusia byť chudobné. Na Slovensku sme bohatí na všetko – ľudí, pôdu, klímu, drevo, suroviny, priemyselnú tradíciu, vzdelávaciu tradíciu a financie, napríklad miliardy eur z Únie. Čo chýba, je manažment, alebo inak – dopyt spoločnosti po lepšom manažmente.
Po druhé, byrokracia. Hovoríme o dedičstve z minulosti, ale oproti iným štátom si až príliš hovieme v nezmyselných pravidlách, ktoré dusia aktivitu a ktoré netreba nahrádzať informačnými systémami, ale treba ich rovno zrušiť. Dôraz na byrokraciu zakrýva obavu z ľudí, nedôveru v systém spravodlivosti vymáhajúci základné regulácie a je prejavom pohodlnosti, schovávania sa a kvitnúcej nezodpovednosti. Byrokracia je výhovorkou pre vplyvných a bohatých.
Po tretie, deľba kompetencií. Každý nech si robí svoje, na čo má kompetencie a financie. Lenže reálny život tak nefunguje, zvlášť nie v 21. storočí, keď je všetko všade (a s celým svetom) poprepájane. Deľba kompetencií je dobrá len ako výhovorka (nedá sa) a opäť slúži vplyvným a bohatým na vyárendovanie si svojho kompetenčného impéria a obchodovanie s vplyvom. Možno je to aj daň za naše koaličné vlády, pozri kostlivcov nájdených po odchode ANO z vlády v roku 2005.
S deľbou kompetencií súvisí nastavenie verejnej správy a hodnotenie výkonu ministerstiev, žúp a obcí. Stačí, ak primátor veľkého mesta namaľuje 600 metrov dlhý plot? Je úlohou obcí obnova ciest a chodníkov vždy pol roka pred voľbami? Sú župy na to, aby sme o nich veľmi nevedeli? Aké užitočné sú pre podnikateľa a domácnosť jednotlivé ministerstvá?
Po štvrté, spoločenské témy. Našu republiku sme nastavili ako stroj na peniaze a ono to na prvý pohľad funguje a nejaký čas ešte bude fungovať, podobne ako socializmus po roku 1948. Spoločenská diskusia je potom o všetkom možnom, len nie o témach, ktoré nás pohnú dopredu.
Po piate, máme veľa dôvodov na optimizmus. Napriek tradičnému vysťahovalectvu sme bohatí na ľudí, ktorí majú filipa a ambície. Patenty, sebadôvera získaná v ťažkých podmienkach, spájanie sa a spoločné presadzovanie vecí skôr či neskôr vyústia do dopytu po lepšom manažmente štátu a vygenerujú politikov relevantných pre potreby Slovenska. Slovami Jána Pavla II. – stačí sa len nebáť.