Centrálni bankári všade na svete sú veľmi striedmi, až nudní vo svojich vyjadreniach. Vedia, že finančné trhy citlivo reagujú na každú ich vetu. Najnovšia správa NBS o stave finančného trhu za rok 2017 je preto na ich pomery tvrdým varovaním.
Ak neveríte, tu je zopár citátov: „Rast úverov na bývanie (bol) prakticky šesť rokov na čele EÚ... rast spotrebiteľských úverov (bol) stále v najvyššom kvartile krajín EÚ... Nárast zadlženosti podnikového sektora bol dokonca najrýchlejší v regióne strednej a východnej EÚ a tretí najrýchlejší v celej EÚ.“ Národná banka upozorňuje, že dlh domácností tak „rastie v súčasnosti príliš rýchlo – dokonca rýchlejšie ako ich príjem“ a zvyšuje sa podľa nej aj nárast citlivosti podnikového sektora na budúci rast úrokových sadzieb.
Na tento problém opakovane upozorňujem v parlamente, čo minulý týždeň viedlo komentátora HN Ľuboslava Kačalku k obvineniu, že za nafúknutie finančnej bubliny môžem ja. Konkrétne ide o takzvané Beblavého percento, ktoré platí od marca 2016 a umožnilo hypotekárnym dlžníkom presúvať svoje dlhy do bánk s nižším úrokom.
Ako konštatuje samotná NBS, Slovensko vedie v EÚ v raste úverov na bývanie už od roku 2011. Beblavého percento začalo platiť o päť rokov neskôr a týka sa refinancovania existujúcich hypoték, nie nových úverov. Finančná bublina sa zároveň nafukuje vo všetkých segmentoch finančného trhu.
Beblavého percento zlacnilo bývanie, pretože presunulo asi 120 miliónov eur ročne zo ziskov bánk do vreciek spotrebiteľov. NBS postupne nasadzuje opatrenia, ktoré majú zabrániť tomu, aby si ľudia napožičiavali príliš veľa a tieto opatrenia podporujem – až na jednu výnimku. Ešte v roku 2016 som žiadal, aby mladé domácnosti mali po vzore viacerých európskych krajín o niečo mäkšie pravidlá. Centrálna banka to vtedy odmietla, ale dnes presne tento návrh realizuje.
Protibublinové opatrenia v oblasti finančného trhu sú fajn, ale z čísel vidíme, že nestačia. Za normálnych okolností by centrálna banka na schladenie ekonomiky zvyšovala úrokové sadzby, ale tie dnes určuje ECB. Váha zodpovednosti je preto na fiškálnej politike. Za najväčšie zlyhanie ekonomickej žurnalistiky v roku 2018 preto možno považovať to, že nikto sa nepýta ministra financií, prečo nerobí svoju prácu a neťahá rozpočet do okamžitého prebytku. Ak o pár rokov bolestivo praskne slovenská finančná bublina, pretože sme ju včas nezastavili, bude neskoro pýtať sa Kažimíra, prečo nekonal.