Migrácia bola vždy fenoménom spájaným predovšetkým s rozvojom. Na druhej strane bola zároveň aj zdrojom obáv a strachu, najmä pre občanov vyspelých štátov. Nezaoberám sa touto otázkou profesionálne , aj tak to rozhodnú iní opäť s rôznou motiváciou. Zastávam však názor, že každý má ľudsky právo na názor, preto máme mozgy.
Migrácia ľudí bola predovšetkým v záujme uplatniť sa v cudzine ako pracujúci človek a začleniť sa do spoločnosti hostiteľskej krajiny. Tak to robia dnes Vietnamci a Číňania, nakoniec aj Slováci, Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Rumuni a Bulhari.
Nikde nie sú s nimi žiadne závažné problémy, lebo pracujú a snažia sa rýchle integrovať. Migrácia za účelom využívania štedrého sociálneho systému je nový fenomén a časť migrantov z rozvojových krajín ho aj zneužíva. Moslimovia ho ale vylepšili o presadzovanie svojich náboženských a kultúrnych špecifík v Európe a severnej Amerike. Slabí im ustupujú, silní sa nepoddajú.
Preto moslimovia nemigrujú do Číny a ani do Japonska, v poslednej dobe ani do Austrálie a na Nový Zéland. Treba nad tým premýšľať a nie iba opakovať naučené frázy o prospešnosti migrácie. Môj osobný názor je , že Európa nemá byť záchrannou stanicou sveta . Európa nemá kapacity na to aby sa stala zaopatrovacím ústavom pre tretí svet.
Touto politikou rozvojovým krajinám nijako nepomôžeme iba seba zničíme. Ak chcú vyspelé krajiny sveta prežiť musia vyvinúť maximálne úsilie k tomu, aby zabezpečili mier, vzdelanie, zdravotníctvo a infraštruktúru v týchto krajinách. Dovolí nám to však naše sebectvo? Prestaneme len brať zisky z ich prírodného bohatstva a začneme aj dávať?
Prikláňam sa k názoru, že je potrebné vytvoriť podmienky pre opačnú migráciu z Európy do Severnej Afriky do krajín blízkeho Východu. Treba, aby nie ony obsadzovali nás, ale my ich. Nie aby ony importovali islam, chudobu a teror, ale treba, aby sme my exportovali k nim čiže vzdelanie, lásku, a naučili ich vytvárať bohatstvo aj tam, kde sa to zdá nemožné. Čo teda vážne potrebujeme , to je export efektívneho systému vzdelávania. Vzdelaní ľudia si dokážu pomôcť sami.
Export zdravotníckej starostlivosti a potravinovej pomoci bez vzdelávania je tou najhoršou alternatívou, lebo tým iba rýchlo zvyšujeme počet nevzdelaného obyvateľstva, ktoré si nedokáže poradiť ani s malichernými problémami. Ja si myslím, že by sme sa mali prioritne postarať o našich ľudí v núdzi či rodiny na okraji spoločnosti a až potom riešiť problémy tretieho sveta.
Už nie je čas na polemiku a diskusiu. Je potrebné hľadať riešenia ako urovnať vojnové konflikty a ako udržať migrantov na ich vlastnom území inak sa z Európy stane jeden veľký utečenecký tábor.
Pripúšťam, že niektorí čitatelia môžu vnímať môj príspevok ako protiimigračný a s utopickou predstavou „protiimigrácie“. Možno práve to ho robí svojím spôsobom originálnym, teda aj zaujímavým . Ale napokon aj Dánsko sa už spamätáva a zavádza veľmi prísne imigračne podmienky a postupne ho budú naisto nasledovať ďalšie štáty.
Záverom už len toľko, že ja osobne som zástancom humanizmu. Netreba si však humanizmus zamieňať s fenoménom zneužívania systému . Kto to nedokáže rozpoznať, tak na to zvyčajne skôr alebo neskôr doplatí.