SNS prišla s ďalším geniálnym nápadom: Navrhuje zamestnávateľom povinnosť poskytovať zamestnancom rekreačné poukážky. Túto povinnosť však nebudú mať všetky firmy, ale len tie, ktoré zamestnávajú 50 a viac zamestnancov. Ale ani v týchto firmách na ne nebudú mať nárok všetci zamestnanci, ale len tí, ktorí pre túto firmu odpracovali viac ako rok.
Príspevok na rekreáciu sa má vzťahovať aj na štátnych zamestnancov, policajtov, príslušníkov SIS, NBÚ, ZVaJS, colníkov, hasičov, záchranárov a profesionálnych vojakov.
Niečo, čo na prvý pohľad vyzerá ľudsky a sociálne, prezentujú predkladatelia dokonca tak, akoby to tým ľuďom dávali z vlastného. No pravý opak je pravdou.
Nič nedávajú. Oni len prikazujú, aby dávali iní. Ako nazvať pravým menom tento nápad?
Je nesystémový, nespravodlivý a vonkoncom nie sociálny.
Prečo nespravodlivý?
Pretože aj firmy aj ľudí delí na dve čudne zadefinované kategórie. Jedny firmy musia, iné nie. Jedni zamestnanci nárok majú, iní nie. Akú rolu hrá v tomto kontexte veľkosť firmy? A akú rolu počet odpracovaných mesiacov? Ako vznikli tieto čísla? Na základe čoho stanovili takúto hranicu? Prečo firma so 49 zamestnancami nemusí a iná firma s 51 zamestnancami už áno? Prečo niekto, kto odpracoval pre firmu 11 mesiacov nárok nemá a niekto, kto pre firmu odpracoval o pár týždňov viac, už áno? Prečo sa štátnym zamestnancom na rekreáciu skladajú dôchodcovia, nezamestnaní a zamestnanci, ktorí sami na to nárok nemajú?
A čo na toto čísla?
Podľa Štatistického úradu SR v roku 2017 z celkového počtu aktívnych podnikateľských subjektov tvorili 97,0 % mikropodniky (podniky do 10 zamestnancov) a 2,5 % malé podniky (podniky do 49 zamestnancov), z čoho vyplýva, že zamestnanci 99,4 % podnikov a živnostníkov na rekreačné poukazy nárok mať nebudú.
Prečo nie sociálne?
Čo je sociálne na tom prispievať finančne na rekreácie len tým, ktorí peniaze na rekreáciu majú? Povinný príspevok má byť totiž podmienený tým, že aj zamestnanec si na rekreáciu takmer polovicou prispeje. Takže tí, ktorí nemajú ani to, príspevok nedostanú, ale tí, ktorí majú, príspevok dostanú. Samozrejme, na úkor tých prvých alebo na úkor tých, čo pracujú v menších firmách alebo pre svoju firmu menej ako rok.
V dôvodovej správe sa ďalej píše, že toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v oblasti cestovného ruchu, pretože bude rásť dopyt po ich službách a budú tu pribúdať pracovné miesta. Čo je sociálne na tom, keď sa všetci vybranej skupine firiem poskladáme na nové pracovné miesta a mzdy pre zamestnancov?
A prečo nesystémové?
Vláda chce podporiť firmy v cestovnom ruchu, a tak ich takto čudesne zvýhodní. A pritom pár mesiacov predtým im, a nie len im, riadne zavarila zavedením rôznych príplatkov (nočných, víkendových a sviatočných), ktorými im riadne navýšila mzdové náklady a predražila tak ich služby. A teraz im ide pomáhať, zas na úkor iných.
Prečo majú byť finančne podporené práve firmy v cestovnom ruchu? Prečo nie pekári? Prečo nie krajčírske dielne? Prečo nie obuvníci? Alebo rôzni remeselníci? Prečo nie všetci?
Možno by aj majiteľ malej pekárne v Galante chcel svojim trom zamestnancom zaplatiť dovolenku, či preplatiť jej časť. No po tom, čo mu štát stále hádže na hlavu, si to zrejme nemôže dovoliť.
Ceny rekreácií zdražejú
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona sa predpokladá zvýšený dopyt po ubytovacích a s tým súvisiacich službách, pričom návrh zákona má pozitívny vplyv iba na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu.
Myslel niekto aj na možné dopady? Je pravidlom, že v prípade, ak sa umelo zvýši dopyt po tovaroch alebo službách (ako je to v tomto prípade), ceny tovarov a služieb rastú. To sa stane aj v cestovnom ruchu. No ceny nevzrastú len pre tých, čo dostanú príspevok od firmy, ale aj pre tých, ktorí naň nárok nemajú. A možno tí, ktorí si dovolenku doteraz ako-tak dovolili, po jej zdražení si ju budú musieť odpustiť.
Opätovne sme pri selektívnej politike tejto vlády, a rovnako ako pri umelom zvyšovaní minimálnej mzdy na zvýhodnenie určitej skupiny ľudí doplatí drvivá väčšina z nás.
Pre koho je riešenie najviac výhodné
Podľa dôvodovej správy môže byť rekreačný poukaz vydávaný vo forme elektronickej platobnej karty, má obmedzenú časovú platnosť a systém s tým spojený je riešený podobne, ako systém podpory stravovania prostredníctvom stravovacích poukazov. Systém predpokladá využitie už vybudovanej siete subjektov pôsobiacich na trhu so stravovacími poukážkami.
Takže na to, aby zamestnávateľ poskytol rekreačný poukaz zamestnancovi, musí zaplatiť odmenu vybranej sprostredkovateľskej firme. Ak si aj odmyslíme zbytočnú byrokraciu súvisiacu s vybavovaním, platením, doručovaním a inými službami, poplatky dnes nie sú známe, ale ako sme si za ten čas už zvykli, nebudú zanedbateľné.
Ak to zhrniem, SNS vymyslela povinnosť vybranému zamestnávateľovi, aby dal niečo vybranému zamestnancovi. Ten mu to ale nemá dať priamo, má mu to dať cez sprostredkovateľa, ktorý z toho (štátom nariadeného biznisu) profituje, a celú transakciu samozrejme predražuje. A tak mi z uvedeného znova vyplýva, že sociálne cítenie vládnej SNS sa rovná nule. Silné sú akurát jej sklony prihrávať kšefty lobistom, ktorí si už dnes mydlia ruky na provízie.
Rekreácie sú pre sociálne cítiacich fakt prioritou?
Prečo si SNS myslí, že práve rekreácie sú to, čo je potrebné finančne podporovať? Z prieskumov motivácie zamestnancov vyplýva, že mnoho by privítalo kurzy a školenia, preplácanie posilňovne, wellness, plavárne alebo lístkov do kina. Na strane druhej na Slovensku existujú predsa vážnejšie potreby ďaleko zraniteľnejších skupín obyvateľov. Sú to dôchodcovia, ľudia so zdravotným postihnutím, chorí či nevládni, ... a mohla by som pokračovať.
Súhlasím s podporou cestovného ruchu
No nie len ich. Ale všetkých.
Všetkých treba podporiť tým, že ich odbremeníme od zbytočnej byrokracie, nezmyselných povinností, vysokej daňovej a odvodovej záťaže. Znížia sa im náklady, klesnú ceny a ich služby budú dostupnejšie a teda žiadanejšie. Budú môcť svoje firmy rozvíjať, budú mať peniaze na platy, odmeny a nové pracovné miesta.
Všetci. Nie len hoteliéri.
O kvalite a prospešnosti rekreačných poukazov SNS svedčí aj postoj zástupcov zamestnávateľov, ktorí sú voči nemu skeptickí, nie sú nadšení a sami priznávajú, že dnes nevieme, do akej miery tento zákon negatívne postihne firmy.
Nuž, SNS rovnako ako pri 13. a 14. platoch pokračuje v politike primitívnej kortešačky a devastuje podnikateľské prostredie a dupe po zdravom rozume. Mám pre nich odkaz: Venujte sa riešeniu kopiacich sa problémov v rezortoch, ktoré spravujete.
Autorka je podpredsedníčka SaS a tímlíderka pre podnikateľské prostredie.