Inak ako hulvátsky sa totiž nedá nazvať spôsob, akým zneužíva svoje dvojaké postavenie, keď je poslancom a zároveň generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Ako poslanec má možnosť doslova ohýbať pravidlá, v rámci ktorých funguje inštitúcia, ktorú riadi. Tak, ako to vyhovuje jemu. Pán poslanec a zároveň generálny riaditeľ tomuto pokušeniu často a zrejme rád podľahne. Len za posledný rok a pol existuje niekoľko šokujúcich príkladov.
Príkladom zneužitia zákonodarnej iniciatívy bol spôsob, akým pred vyše rokom dosiahol oklieštenie kompetencií dozornej rady Sociálnej poisťovne a posilnenie kompetencií generálneho riaditeľa, teda samého seba. Zámerne ho pribalil k schvaľovaniu valorizácie dôchodkov, pretlačil ho poza chrbát sociálnych partnerov. Keď som sa proti tomu ohradil na tripartite, pretože v dozornej rade sedia aj zástupcovia sociálnych partnerov, samotný minister práce, ktorý je za fungovanie Sociálnej poisťovne zodpovedný, bol nútený konštatovať, že také veci by sa nemali stávať.
Čerstvým príkladom z rovnakého súdka je pokus o skryté zvýšenie odvodov pre vybraný okruh zamestnancov. Rukopis je ten istý: náhla zásadná zmena, bez akýchkoľvek konzultácií k návrhu, snaha schváliť ho čo najrýchlejšie a čo najtichšie. Tentoraz však bol tento postup už na prvý pohľad taký nekorektný, že v parlamente ho zastavili dokonca spolustraníci pána poslanca. Hrozilo, že keď nepochodil vo výbore, pokúsi sa túto zmenu presadiť priamo na plenárnom rokovaní parlamentu. Našťastie, jeho vlastná strana podľa všetkého dáva definitívne od návrhu ruky preč. Mala by však urobiť to isté, pokiaľ ide o neslušné praktiky pri presadzovaní zmien legislatívy.
A čerešničkou na torte je spôsob, akým generálny riaditeľ zmenil sadzobník pokút, ktoré Sociálna poisťovňa vyrubuje za nedostatky pri platení odvodov. Pán generálny opäť výdatne využil svoju kompetenciu. V sadzobníku pokút rozhodol, ako je jeho zvykom, bez akýchkoľvek konzultácií, doslova cez noc o ich zvýšení v priemere päťnásobne. Mimochodom, dnešná podoba sadzobníka pokút má už päť strán, pretože sa vyrubujú takmer za všetko, niekedy aj za absurdity.
Konanie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zároveň poslanca Národnej rady je v príkrom rozpore s oficiálne deklarovanou politikou boja proti byrokracii a jej svojvôli. Premiér by mal preto konať a urobiť s ním poriadok, aby ho podobné chúťky do budúcnosti prešli. Medzitým od nás získava Zlatú malinu za to, že je najväčšou hrozbou pre peňaženky občanov a podnikateľov, flagrantne pritom ignorujúc dotknutú verejnosť.