Nepúšťam sa do tejto úvahy ako naslovovzatý odborník .Na Slovensku je len pár osôb, ktoré by si to mohli dovoliť, ale je tu pár sto takých, ktorí sa tvária, že odborníkmi sú.
Podotýkam, že všetky moje úvahy vychádzajú z praxe, od lekárov, primárov a poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Takouto formou mapujem súčasný stav. Nemám rád, keď sú informácie povrchné a majú charakter slovného šalátu.
A čo je najhoršie, texty niektorých odborníkov a novinárov strácajú neraz už krátko po zverejnení svoju platnosť. Zdravotníctvo od revolúcie ešte stále nie je vyliečené.
Liečilo ho už veľa ministrov. Zjavne ministri nie sú na to, aby niečo liečili, skôr majú spravovať a dávať nejaký smer pre rezort . V každom prípade ide o zle nastavený systém, ktorý občas požiera a znechucuje tých, ktorí v ňom pracujú a to sa odráža potom na kvalite práce zdravotníkov, ktorú potom negatívne vnímajú aj pacienti.
Podľa lekárov prechádza zdravotníctvo reformou, ktorá je neriadená, od socialistického zdravotníctva po nejasne definovanú podobu, s výrazným mantinelizmom.
Ideálny by bol taký prístup, ktorý by ani tak neriešil príslušný aktuálne vzniknutý problém ako by skôr formoval základnú štruktúru opatrení, ktoré by nielen daný problém začali riešiť, ale by mu aj v budúcnosti v relevantnej miere predchádzali. Nie je možné vymenovať na takomto krátkom priestore všetky problémy, ktoré trápia naše zdravotníctvo.
V každom prípade , dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti je základnou vnútornou podmienkou systému zdravotníctva. Liečenie nášho zdravotníctva spočíva vo viacerých opatreniach, ktoré budú pri dobrej a presvedčivej komunikácii primerane akceptovateľné politicky, ekonomicky, sociálne, odbornou i laickou verejnosťou.
Spôsob komunikácie by mal byť triezvy, vecný, argumentačne podložený , ale aj varovný, nie upokojujúci. Veľkú pozornosť treba venovať odmeňovaniu, redefinovaniu minimálnej a optimálnej siete ambulantných aj zdravotníckych zariadení a tiež nákladom, kde základom je reálna cena starostlivosti. Pozornosť si tiež zaslúži zmena vo vzdelávaní lekárov , odstránenie nepraktických či zbytočne byrokratických prvkov zo systému.
Iné opatrenia by mali smerovať k zlepšeniu komfortu pacientov . Zdravie je tá najdrahšia hodnota. Vybudovať nový systém nie je len otázkou rozumu a okopírovania pozitív.
Sme ako národ ochotní investovať do svojho zdravia viac? Je táto krajina ochotná investovať viac do zdravia svojich ľudí ? Myslím, že každý odpovie, že áno. Ale realita sa mi zdá niekedy opačná. Musia to byť ľudia tejto krajiny, ktorí prejavia záujem bojovať za svoje práva. Nielen zdravotníci. Sú tu pacientske organizácie, niektoré viac, niektoré menej aktívne.
Problémom nie je len zdravotníctvo. Problémom je spoločnosť, ktorá si určuje svoje hodnoty a priority. Situácia nie je najlepšia. Je správne vlievať do ľudí ešte viac pesimizmu ? Ono aj postoj k životu môže liečiť. Ak pacient chce žiť, je dokázané, že výsledok bude lepší, ako u takého, ktorý je negativistický.
Ľudia, ktorí žijú so zdravotným postihnutím , to je hádam najväčšia bolesť celej spoločnosti a za nich by mal bojovať každý. Tí, ktorí sa tešia zo zdravia, tí musia pomáhať riešiť zlo, nie ho ešte prehlbovať, šíriť pesimizmus a depresiu.
Poznám veľa takých, ktorí vedia kritizovať a nevedia robiť nič pozitívne. Každý musí začať od seba. Nezdieľam názor, že všetko a všetci sú zlí. Ja sa teda prikláňam k normálnemu riešeniu zdravotníctva. To by zabezpečilo kvalitnejšie fungovanie zdravotnej starostlivosti, dostatok peňazí v zdravotníctve a aj väčšiu motiváciu ľudí starať sa o svoje zdravie. Samozrejme, oveľa menej ľudí v čakárňach zdravotníckych zariadení.