V ostatnom čase sa často manifestuje problematika oligarchie. Snažil som sa urobiť nekonfliktne ponor do tejto témy spolu s múdrymi ľuďmi, ktorých si vážim a začal som otázkou. Kedy sa zrodí vrstva oligarchov, ktorí budú mať viac rozumu ako taký obyčajný žalúdok, ktorý keď má dosť, prestáva prijímať potravu a ak aj naďalej do neho pridávame, tak sa vzoprie a vieme, ako to dopadne.
Oligarchia je vláda bohatých, takže oligarcha je ten, kto túži mať moc cez bohatstvo.
Podľa profesora politológie, by mali byť trochu krotení štátom aj médiami. Verejnosť by nemala byť odpojená od rozhodovania aj od kontroly. Oligarchia vzniká vtedy, kedy štát rezignuje na sociálny štát a uprednostňuje bohatých ľudí pred demokratickou podstatou.
Sociálny štát však eroduje vo viacerých európskych krajinách. Prítomnosť oligarchov znamená, že štát nie je demokratický, ale oligarchický, že rezignoval na proklamovaný sociálny charakter.
Štát sa tvári, že v ňom vládne ľud, to je však iba heslo bez obsahu. Možno problém spočíva v tom , že ideou a cieľom po roku 1989 bolo zbohatnúť a mať sa dobre a menej namáhavo vytvárať zázemie pre slobodu.
O rozume sa dnes hovorí menej, pretože nie je dôležité, čo je rozumné, ale to čo za rozumné predkladajú niektoré médiá, majitelia a pod. V liberálnej spoločnosti zameranej na zväčšovanie bohatstva máloktorý oligarcha má dosť, pretože je neustále pod tlakom inflácie, devalvácie a závisti. Nie som si istý, či liberálna spoločnosť kapitál zhodnocuje, alebo permanentne zväčšuje na úkor ostatných.
Tam kde je prvoradým cieľom bohatstvo a peniaze, tam sa dá za peniaze kúpiť aj zdanlivá pravda, pseudospravodlivosť i česť. Takouto formou sa buduje duchovná invalidita v spoločnosti. Vo všeobecnosti sa ani nesnažíme hľadať pravdu, pretože sme sa stali povrchnými vo vzťahoch, v názoroch a vo vzdelávaní. Sme tak obklopení falošnosťou, že úprimnosť je vnímaná ako urážka žiaľ nie je to len v politike, ale aj v každodennom živote .
Niektorí oligarchovia začínajú vytvárať realitu cez siete, ktoré postupne nahrádzajú reálny kontakt s okolím, pravdou a skutočnosťou. Nové, bez skúsenosti, bez overenia v čase sa stáva symbolom budúcnosti, ktorá sa však rozpadá, drolí a držaná je práve iba virtuálnymi túžbami, ktoré však nemá kto overovať so skutočnosťou, pretože skutočnosť zažili tí, ktorí sú považovaní za konzervatívnych.
Verejnosť v niektorých prípadoch začína poznávať často iba to , čo im niektoré médiá podsunú, častejšie ju voláme do ulíc, aby sa im ukázala cesta do iných volieb. Novinári nesmú byť šíriteľmi čohokoľvek, ale musia byť analytikmi, či zasvätenými komentátormi. Masa rozhoduje, tak ako niektorí chcú a tí majú ľudí radšej v uliciach.
Uvedomujem si, že 300 ľudí na ulici pôsobí údernejšie ako 300 strán vedeckej analýzy. Aby však moja úvaha neplávala len po povrchu a nepôsobila jednostranne, lacno a plocho , musím zdôrazniť aj druhú stránku mince. Totiž všetkého veľa škodí.
Napríklad, Veľká francúzska revolúcia a aj VOSR v Rusku odstránila bohatých a dala moc chudobným. Výsledok bol taký katastrofálny, že nakoniec boli všetci chudobní a celý národný majetok bol v rozklade. Majetní a podnikateľsky úspešní ľudia (niekto ich nazýva oligarchovia) majú aj jednu dobrú vlastnosť, že sa vedia starať o svoj majetok tak, aby ho zveľaďovali a zamestnávali pritom všetkých dostupných ľudí.
V demokratickej krajine je možné prijať také zákony, že sa úspešní a majetní ľudia rozdelia so ziskom z podnikania spravodlivo s nemajetnými a neúspešnými ľuďmi (príkladom môže byť Dánsko alebo Fínsko). Názory založené na závisti neúspešných a neschopných ľudí nemám naozaj v obľube. Preto by som aj oligarchov rozdelil na takých, ktorí sú pre fungovanie štátu prospešní a takých, ktorí štát iba okrádajú.