Vo verejnom sektore na Slovensku sa nechutne obchoduje s funkciami. Scenár, o ktorom sa najprv len dlho šuškalo, sa napokon do bodky naplnil. V utorok guvernér NBS oznámil zámer skončiť vo svojej funkcii skôr. V ten istý deň minister financií prejavil záujem o jeho stoličku. Podozrenia o ich tichej dohode o tomto lukratívnom poste tak prakticky sami potvrdili. A v stredu vláda svižne zasadla a navrhla súčasného ministra financií za guvernéra. Ešte v októbri pritom premiér pre Pravdu povedal, že minister má ambíciu zúčastniť sa na súboji (!) o obsadenie tohto postu.
Je to názorný príklad marazmu, pre ktorý je slovenský verejný sektor v žalostnom stave. Zlepšiť ho pritom nie je nijako zložité. Stačili by na to dva nástroje. Medzinárodné výberové konania na všetky riadiace posty a manažérske zmluvy s výkonnostnými ukazovateľmi. Ak by sme ich mali, čudná rošáda na linke ministerstvo financií – centrálna banka by sa neudiala.
Prečo nehľadať najvhodnejšieho človeka na post guvernéra – a mnohé ďalšie – prostredníctvom verejného výberového konania, hoci aj medzinárodného? Tento spôsob obsadzovania pozícií významne zvyšuje kvalitu kandidátov. Znižuje však možnosti na obchodovanie s funkciami. Máme totiž všetky dôvody domnievať sa, že skorší odchod z kresla guvernéra bol podmienkou, s ktorou musel kandidát súhlasiť, ak si chcel doň sadnúť aspoň na skrátené obdobie.
Zmluva, v ktorej sú stanovené výkonnostné ukazovatele, by sa mala stať normou nielen pre manažérov, ale aj pre ministrov a štátnych tajomníkov. Ak by ju mal podpísanú odchádzajúci minister, mal by dnes vážny problém. Ukázalo by sa v plnej nahote, že nesplnil ani len základné výkonnostné ukazovatele. K nim by určite malo patriť vyrovnané hospodárenie verejných financií. Minister to však za sedem rokov ministrovania nedokázal ani jediný raz! K základným ukazovateľom by určite mala patriť aj jednoduchosť daňového systému. A skutočnosť? Slovensko patrí k trom najhorším krajinám v EÚ z hľadiska administratívnej záťaže, ktorú musia znášať malé a stredné firmy pri platení daní. Za toto by mal dostať doživotný zákaz výkonu akejkoľvek ďalšej verejnej funkcie platenej z daní, nie ďalší lukratívny flek.
Skrátka, táto rošáda by sa v žiadnom prípade nemala udiať. Naopak, strany by sa okamžite mali prihlásiť k tomu, že pri obsadzovaní postov budú rozhodovať na základe porovnania kvality a výkonnosti kandidátov v súťaži, nie na základe veľkosti ich túžby po funkcii. Inak sa zlepšenia vo verejnom sektore nikdy nedožijeme.