Ráno 26. februára som práve skončil rozhovor pre jedno rádio, keď som sa dozvedel o vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Spočiatku nebol motív jasný, no každý deň vyplávali na povrch ďalšie a ďalšie škaredé skutočnosti, až bolo jasné, že Ján Kuciak zomrel kvôli svojej práci. To spustilo lavínu udalostí, akú si objednávateľ alebo objednávatelia vraždy nevedeli predstaviť.
Nazbieraný hnev ľudí sa kvôli „skutok sa nestal“ a „náš človek“ vybil na protestoch a ulica doslova vyhnala Roberta Fica z úradu. Nasledovali Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Peter Hraško a turbulencie zmietli ešte aj vtedajšieho ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Marian Kočner má o 5.30 budíček a Ladislav Bašternák (zatiaľ neprávoplatný) rozsudok na päť rokov.
Jesenné komunálne voľby dopadli tak, ako len dopadnúť mohli, Smer prehral všetky krajské mestá. Kto sa môže zachrániť, uteká do NBS a blížiace sa prezidentské voľby neveštia pre Smer tiež nič dobré. Všetci použiteľní kandidáti sa poďakovali a odmietli a Miroslav Lajčák, ktorý mal najlepšie šance, si veľa z nich premrhal, keď odstúpil/neodstúpil.
Bezpochyby, ak platí, že osmičkové roky sú pre Slovensko významné (1918, 1948, 1968), tak 2018 je rok, keď spoločnosť odpísala oligarchistickú bandu zlodejov s obchodným názvom Smer-SD. Stačilo. Dosť bolo rozkrádačiek, korupcie, pochybných nominácií a škodlivých zákonov. Ľudia začínajú chápať, že štát je možné spravovať omnoho lepšie, že zdravotníctvo, školstvo či súdnictvo môžu normálne fungovať. A hlavne, sú už otrávení z nepríjemných a nechutných správ.
Zmena je vo vzduchu a som presvedčený, že príde. Zvyšných 15 mesiacov do volieb strávi koalícia hádkami medzi sebou, ktoré čoraz ťažšie dokáže skrývať. Andrej Danko, po tom, čo sme sa dozvedeli, že vykrádať cudzie texty a z nich kompilovať rigoróznu prácu je presne tak v poriadku, ako si nechať len tak dať hodnosť kapitána, bude svojim koaličným partnerom skákať ešte viac po hlave.
Premiér Pellegrini bude zvádzať tiché boje s predsedom strany Ficom a potkany budú opúšťať potápajúcu sa loď. Budúci rok ubehne z politického pohľadu rýchlo – najprv prezidentské voľby, potom eurovoľby a potom volebná kampaň. A najneskôr koncom februára, vo voľbách do Národnej rady sa ukáže, či rok 2018 otočil smerovanie našej spoločnosti.