Máme za sebou prvé kolo ankety Najväčší Slovák – sondy do duše národa. Hovorím o sonde nielen vďaka hlasujúcim, ale aj nehlasujúcim. Mediálny začiatok nebol, pravda, riešený šťastne. Rozruch okolo Tisa spôsobil, že kompetentní museli priznať chybu a divák mohol na anketu zanevrieť alebo hlasovať za tých, ktorí si nezaslúžia byť v tieni kontroverzie okolo inej osoby. Sonda do duše národa zachytila vzdorovitých a nahnevaných, alebo veľkorysých. Veľkorysí hlasovali, pretože v menách ako Srholec, Štefánik, Kuciak, Lasica alebo Krčméry videli väčšiu hodnotu než vo vlastnej pobúrenosti.
Veľkorysí sa zas delili na veľa podskupín. Samotné podskupiny počas priebežného vyhlasovania výsledkov prejavovali rôzne nevôle. „Ako môže byť v jednej desiatke Svätopluk a Filan?“ Prípadne – „Čo urobil tento herec pre Slovensko?“ „Čo tam robí tento politik? Zaňho museli hlasovať len idioti!“
A tak sonda pokračuje... V demokratickej krajine je opäť skúšaný demokrat v nás. Chceme vyjadrovať svoj názor, no pohľad iných nám už tak veľmi nevonia. Niektorí v sebe nosíme malú komunistickú stranu, ktorá by najradšej zaviedla svoj vlastný postoj a pravidlá pre všetkých, len si to ťažko priznávame. Zároveň sa ozvalo veľa nadšených fanúšikov relácie. Konkrétne istý človek, ktorého si vážim, mi poslal esemesku v znení: „Musím povedať, že som nadšený. Takýto obrodný program tu ešte nebol a myslím, že je pre našu krajinu dôležitý.“
Tak ako je dôležité spoznať vďaka ankete osobnosti, o ktorých sme možno netušili, pripomenúť si tie, na ktoré v návaloch nespokojnosti s našou spoločnosťou zabúdame, je rovnako dôležité byť zdravo hrdý na našich ľudí, lebo v tom sa skrýva istá rovnako zdravá spokojnosť so sebou samým, na ktorej stojí všetko.
Želám nám Slovákom do nového roku, aby sme boli nad vecou ako tí, ktorí hlasovali napriek úvodnému humbuku. Veľkorysí ako tí, ktorí hlasovali za Slovákov inej národnosti, tolerantní ako tí, ktorým neprekáža výber iných kandidátov. Aby sme v sebe kultivovali zárodky vlastných kvalít, ktoré z nás urobia pre svoje okolie Najväčšieho človeka. Aby sme tak, ako to hovoril Tonko Srholec, mysleli na to, že v každom človeku je anjel. Nie je ťažké vidieť ho v bezdomovcovi, v alkoholičke, ale pozrite sa na svojho neobľúbeného politika a povedzte si v duchu: „Aj v ňom je anjel.“ Nahlas radšej ešte nie. Nikdy neviete, ktorý vzdorovitý počúva a vôbec nechápe.