Ak by tu Slovensko nemohlo byť, ku komu by sme sa mali pridať? K jednému zo susedných štátov, alebo na susedstve nezáleží a bolo by dobré spojiť sa s niekým veľkým a silným? Bolo by referendum, alebo by rozhodol náš múdry a udatný parlament? Zvažovali by sme skôr finančné záležitosti, alebo podobnosť s našimi nepoznanými tradíciami a hodnotami?
Samozrejme, najjednoduchšie by bolo pripojiť sa k dobre spravovanému kráľovstvu, ideálne na čele s osvieteným panovníkom, ktorý sa od mala pripravoval na svoju funkciu a v hlave by to mal dobre usporiadané. Druhá možnosť by bola silná demokracia, ktorá vo svete veľa znamená, lebo má silné hospodárstvo a armádu. V oboch prípadoch je voľba racionálna, vychádzajúca z preukázateľných výsledkov. Tretiu možnosť predstavuje svalnatý líder ťažko skúšanej veľkej krajiny, ktorému to už raz predsa musí vyjsť a my by sme mali byť pri tom. Trochu pochabé očakávanie, ale čo už, aj zavedené demokracie nám práve ukazujú, že motyka môže strieľať z oboch koncov. Štvrtou možnosťou by mohol byť sused, ale s jedným sme sa rozišli, druhý je Maďar, tretí veľký Poliak, na naše pomery príliš rýchly a podnikavý, štvrtá Ukrajina má sama dosť problémov a piatemu sa Bratislavčania smejú, že je „sedlák“. A ktovie, či by nás tam ako Slovákov brali vážne, ak teda na tom záleží.
Je fajn tu a tam čosi ukradnúť s odkazom na oligarchov, ktorí od čias Mečiara a ešte starších okrádajú našu republiku o naše aj európske peniaze, a nikomu to neprekáža. Tešiť sa zo svojho malého kmeňa (obchodne) spriaznených duší a bojovať proti ostatným. Potom sa diviť, že naša republika nefunguje, lebo chýbajú vzdelané a zodpovedné elity a namiesto nich máme bezškrupulózne produkty nášho školstva, našej hospodárskej politiky a nášho (kmeňového) vnímania spravodlivosti. Do toho jeden blúzni o návrate komunizmu, aj keby čo jesť nebolo, druhý stále opakuje poučky zo základných diel trhovej ekonomiky, nevšímajúc si, že realita je komplikovanejšia o neexistujúce dokonalé informácie a externality a vyžaduje si kvalitné štátne inštitúcie, tretí píše cynické pastierske listy o topiacich sa imigrantoch a štvrtý mladý marketingový podnikateľ vás bez problémov oberie o všetky úspory.
Tak si tu žijeme ako v reklame či prihlúplom seriáli. Už nie je kam ujsť, svet sa zmenil a Slovensko tu nebude automaticky naveky. Možno dostaneme dosť času na to, aby sme sa vyrovnali so svojimi malichernosťami, kapitánmi a oligarchami, a možno nie. Ale je načase zbaviť sa reklamy a marketingu a snažiť sa o normálny život.