Pred dvoma rokmi som písal komentár o tom, aké dôležité je zachrániť naše slovenské kravy. Cena mlieka bola vtedy tak veľmi nízka, že chov hovädzieho dobytka bol čisto stratovým obchodom. Farmári začali likvidovať svoje stáda, pretože ich chov im neprinášal zisk, ale frustráciu. Kravy majú takú zvláštnu vlastnosť, že sa nedokážu reprodukovať z jedného dňa na druhý a chov nového stáda je niekoľkoročnou investíciou. A na to, aby sa farmári znovu dali na chov kráv, je potrebné, aby bol trh predvídateľný.
Takéto predvídateľné obchodné prostredie tu stále nie je. Dlhodobo nízka cena mlieka preto môže spôsobiť, že tu onedlho nebudeme mať slovenské mlieko. Teraz, keď kauza s poľským mäsom znovu dokazuje, aká dôležitá je potravinová sebestačnosť, je možno čas, aby som opäť apeloval na ľudí, nech kupujú slovenské výrobky. Jediná možnosť, ako presvedčiť reťazce, aby pustili na svoje pulty slovenské výrobky s normálnymi podmienkami, je, že po týchto produktoch vygenerujeme dopyt.
Rád by som upozornil na dve správy z minulého týždňa, aby sme pochopili, prečo majú v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku a v ostatných európskych štátoch plné obchody miestnych výrobkov a prečo môže u nás existovať reťazec, ktorý má na svojich pultoch výhradne poľské mäso. Vo Francúzsku prijali zákon, ktorý stanovuje, že povinná marža pri potravinárskych výrobkoch musí byť desať percent – s výnimkou výrobkov francúzskych producentov. Prijali ho preto, aby marža pri zahraničných výrobkoch bola vyššia ako pri domácich. Aj na Slovensku sa bežne stáva, že poľské mäso obchody predávajú s päťpercentnou maržou a slovenské s desaťpercentnou. A potom od reťazcov počúvame, že miestne výrobky neponúkajú, lebo sú drahšie ako tie dovážané.
Včera som sa dočítal, že na Sardínii demonštrujú poľnohospodári, lebo výkupná cena litra mlieka je šesťdesiat centov a za túto sumu ho nedokážu vyprodukovať. Na Slovensku reťazce vykupujú už zabalené a na logistický sklad dovezené mlieko za tridsaťdeväť centov.
Som presvedčený, že ak ako kupujúci budeme požadovať slovenské výrobky a reťazce pochopia, že tu nie sú preto, aby zničili miestnych dodávateľov a poľnohospodárov, ale aby predávali kvalitné a čerstvé slovenské výrobky, tak z toho budú mať osoh všetci. Cesta k tomu vedie cez dlhodobú a vyváženú spoluprácu medzi reťazcami a dodávateľmi popri zachovaní a rešpektovaní úcty voči kupujúcim.