Viete si predstaviť, že by telefón alebo čokoľvek iné vyrábal jeden výrobca? A že by jediným vlastníkom tohto výrobcu bol štát?
Nuž, môj a staršie ročníky si to nielenže vieme predstaviť, ale si to aj pamätáme. Výber mizerný, snaha niečo zlepšovať iba hraná, motivácia nulová.
Chceme to tak aj teraz? Mať jednu možnosť a nemať na výber? Iste, tu by sa mohla začať diskusia o dosahoch širokého výberu – o ťažkom rozhodovaní či o nadmernej spotrebe a následnom environmentálnom probléme. A možno by sme dospeli aj k záveru, že vďaka možnosti výberu rastie tlak na priemysel a služby, aby boli ohľaduplnejšie k našej planéte. Nuž, zaujímavé názory by sme vyzbierali.
V každom prípade naša história ukazuje, že samotný štát nemá nielenže motiváciu rozvíjať a zlepšovať, ale nedisponuje ani finančnými, ani personálnymi kapacitami, aby takýto pokrok zabezpečil v potrebnom rozsahu. Platí to aj pre zdravotníctvo. Od súkromného ambulantného lekára, cez nemocnicu či v neposlednom rade zdravotnú poisťovňu, kde sú súkromné investície nevyhnutné. Bez nich by sa k zdravotnej starostlivosti dostalo oveľa menej pacientov a kvalita liečby by bola nižšia. Stačí sa pozrieť, ako pribúda pacientov s chronickými chorobami a ako štát kráti rozpočet pre zdravotníctvo.
Ak mám hovoriť za seba, ja si chcem vyberať. Chcem prísť k lekárovi a povedať: presvedčte ma, aby som sa k vám vrátila a nehľadala starostlivosť druhýkrát niekde inde. Chcem prísť do poisťovne a zaujímať sa, čo mi ponúkne a či je to to, čo naozaj potrebujem a čo za povinné poistné očakávam. Chcem dávať spätnú väzbu a chcem vidieť, ako s ňou naložia. Áno, aj vo svete silnej regulácie sa vždy dá ukázať konkurencii chrbát.
Konkurencia je dôležitá. Núti byť v strehu, zaujímať sa o klienta a záujem pretaviť napríklad aj do podoby nových služieb. Každý rozumný vlastník si zároveň stráži svoju investíciu a núti manažment hospodáriť efektívne, keďže nové služby treba nielen vymyslieť, ale aj finančne utiahnuť. Bez konkurencie by sme zaspali aj my, nestarali sa, neriešili. Veď načo?
Súhlasím, že zdravotníctvo je oblasť, kde má regulátor svoje jasné miesto. Musí stanoviť rámec a strážiť jeho dodržiavanie, aby sa k zdravotnej starostlivosti dostal každý, kto ju potrebuje. Nemal by však obmedzovať trh, brzdiť jeho pozitívne účinky a zdravú konkurenciu.
Lebo tak, ako v bankách či pri mobilných operátoroch, aj v zdravotníctve konkurencia bez rozporu zvyšuje kvalitu a dostupnosť služieb. O to viac, že v zdravotníctve ide často až o život, nie iba o nahraditeľnú vec.