Slovensko výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie v zaškolenosti detí pred nástupom na povinnú školskú dochádzku. Kým v EÚ sa do vzdelávacieho procesu od štyroch rokov veku do nástupu na povinnú školskú dochádzku zapája až takmer 97 percent detí, u nás je to len 76,5 percenta. Povinná školská dochádzka pritom u nás trvá 10 rokov. Dokument Učiace sa Slovensko navrhoval jej predĺženie o ďalšie dva roky na 12 rokov. V rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania sme zatiaľ pristúpili k jej predĺženiu o jeden rok. V praxi to bude znamenať, že každé dieťa by malo chodiť do materskej školy aspoň jeden rok pred nástupom do základnej školy, pričom náklady nebudú musieť znášať rodičia.
V súčasnosti máme približne 55-tisíc päťročných, ktorí do materskej školy chodia, a ďalších približne osemtisíc, ktorí do nej nechodia. Mnohí z nich sú potom na štarte v škole znevýhodnení oproti prvej skupine. Nemajú rozvinuté socializačné návyky alebo základné zručnosti, ktoré im pomôžu lepšie sa zapojiť do vzdelávania. Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole plánované od školského roka 2019 – 2020 teda vyrovná štartovaciu čiaru pre všetky deti a zlepší výsledky najmä u znevýhodnených skupín.
Často sa rozoberá fakt, že Slovensko sa dlhodobo nezlepšuje v medzinárodných testoch PISA, ktoré testujú návyky a zručnosti 15-ročných. O čom to hovorí? Že naše deti dosahujú priemerne horšie výsledky v čitateľskej či matematickej gramotnosti než ich rovesníci v iných krajinách. Neznamená to však, že naše deti sú menej šikovné či múdre. Výsledky tých najlepších sú porovnateľné s inými krajinami.
Naším problémom sú slabé výsledky veľkých skupín detí, ktoré sú koncentrované v niektorých okresoch a pochádzajú najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ak sa nám nepodarí potiahnuť tieto skupiny hore, výsledky v testovaní PISA sa nezlepšia. Paradoxom je, že v podobnom testovaní dospelých vo veku 20 až 64 rokov, ktoré sa nazýva PIAAC, dosahuje Slovensko v medzinárodnom porovnaní vynikajúce výsledky. Svedčí to o tom, že náš vzdelávací systém bol v minulosti relatívne lepší, keďže terajší dospelí, ktorí ho navštevovali, dosahujú lepšie výsledky než dospelí v iných krajinách. Ak sa teda začneme snažiť a zlepšíme kvalitu vzdelávania u päťročných, tento efekt sa v testovaní PISA prejaví o 10 rokov.
Samozrejme, že žiaci sa v škole nepripravujú na testovanie, ale na život. Ale výsledky testovania merajú, ako dobre sú na život pripravení v porovnaní s rovesníkmi v iných krajinách. Mnohých rodín sa zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania z hľadiska dochádzky nedotkne, pretože ich deti do materskej školy už vo veku päť rokov chodia. Kvalita vzdelávania v materskej škole sa však musí tiež zmeniť.
Zástancovia neštátnych zariadení sa nemusia obávať – povinná predprimárna výchova bude poskytovaná aj v súkromných materských školách a v odôvodnených prípadoch v domácom vzdelávaní podobne, ako je to na základnej škole. Povinné predprimárne vzdelávanie v materských školách je prvým významným krokom k zlepšeniu výsledkov nášho vzdelávacieho systému ako celku.