V posledných týždňoch sa viac než obvykle skloňovalo slovo Európa. No nielen skloňovalo, ale aj „časovalo“ – hovorili sme totiž o jej minulosti, prítomnosti i budúcnosti.
Minulosť sa nám pripomenula viacerými výročiami so silným hodnotovým odkazom. Jedným z nich bola storočnica od smrti Milana Rastislava Štefánika. Ležal mu na srdci osud svojho národa, no zasadzoval sa aj o silnú medzinárodnú spoluprácu, ktorá by v budúcnosti pomohla predísť hrôzam, akou bola prvá svetová vojna. Že sa to ľudstvu nepodarilo, ukázalo druhé výročie – Deň víťazstva nad fašizmom. Svet musel opäť zažiť neskutočné útrapy, tentoraz pre šialenú ideológiu, ktorá roky bujnela priamo pred očami vtedajších európskych politikov. Až táto apokalypsa primala európske národy k inému mierovému konceptu, založenému na demokracii, solidarite a tolerancii. A že sa to tentoraz podarilo, sme si pripomenuli tretím výročím – vstupom Slovenska do Európskej únie. Až dejiny raz ocenia to, čo sa nám dnes zdá samozrejmé: 74 rokov mieru, spolupráce čoraz väčšieho počtu európskych štátov a hospodárskej prosperity, ktorá v histórii ľudstva nemá obdoby.
No Európa sa „časovala“ aj v prítomnosti. Napriek nesporným výhodám tohto úspešného mierového projektu si nemôžeme zakrývať oči pred vážnymi problémami Únie. Stačí letmý pohľad do britskej tlače a uvidíme v plnej nahote strastiplnú anabázu s odchodom významného, no predsa len jedného štátu z 28. Je zrejmé, že Únia potrebuje pružnejšie rozhodovacie nástroje a zmysluplnú diskusiu o tom, ktoré právomoci majú ostať v rukách národných štátov a ktoré je lepšie spravovať z jedného centra. Aj na minulotýždňovom neformálnom samite európskych lídrov v Rumunsku sa moji kolegovia netajili vážnymi obavami nielen v súvislosti s brexitom, ale aj rastom popularity nesystémových strán, ktoré sa chystajú vydobyť si v Európskom parlamente výrazne vplyvnejšie postavenie ako doposiaľ.
A tak sme pri treťom čase – Európe budúcnosti. Je mnoho vecí, ktoré nevieme ovplyvniť, no jednu z nich máme na dosah už o týždeň a pol: voľby do Európskeho parlamentu. Antisystém v celej Európe, Slovensko nevynímajúc, ide do boja s nebezpečnými rečami o možnej demontáži Únie. Ich slová možno znejú pekne, no stačí si spomenúť, aké zvrátené riešenia ponúkajú na Slovensku, kde ich prázdnotu vieme lepšie pochopiť. Oproti nim budú stáť strany, ktoré stále nesú na štíte hodnoty zrodu európskeho spoločenstva – demokraciu, solidaritu, silný sociálny rozmer a zmysluplnú alternatívu budúcnosti. Takej, ktorá k doterajším 74 rokom mieru pridá nespočet ďalších. Majme preto 25. mája na pamäti všetky „časy“ slova Európa a pridajme k nim ešte jeden čas. Ten náš – a príďme voliť.