Pozrime sa na nadchádzajúce eurovoľby ako na politický trh, na ktorom sa stretáva ponuka a dopyt. Výsledkom ich prieniku bude rozhodnutie občanov o výbere 13 z celkového počtu 751 poslancov Európskeho parlamentu.
Na strane ponuky nie je núdza o politické subjekty a kandidátov, ktorí sa uchádzajú o dôveru občanov. Na porovnanie, v prvých eurovoľbách u nás v roku 2004 zostavilo kandidátky 17 politických strán, rovnako to bolo aj v roku 2009. V roku 2014 sa počet strán vyšvihol už na 29 a tento rok je to už 31 strán. Pri pohľade na zoznam kandidujúcich strán je už len z ich názvov zrejmé, že v tohtoročnej ponuke je všetko, čo si len vieme predstaviť – proeurópske, národné, konzervatívne, komunistické či ekologické. Hádam jediné, čo možno vyčítať pestrosti ponuky, je nedostatok humoru či recesie. Ak si pozriete politickú reklamu v českých médiách, hneď budete vedieť, o čom je reč. Na ilustráciu stačí uviesť názov jedného zo 40 kandidujúcich subjektov: „Svobodní, Liberland a Radostné Česko – Odejdeme bez placení“. Nuž, v porovnaní s našimi českými bratmi sme vždy boli suchári.
Dopytová strana eurovolebného trhu je však už menej zábavná. Nárast kvantity a širšia pestrosť ponuky neviedli k zvyšovaniu dopytu. V troch eurovoľbách od nášho vstupu do EÚ bola účasť 17, 19 a 13 percent. Prečo je počet voličov, ktorí sa rozhodnú zostať doma, oproti iným krajinám dvojnásobný? Je to zrejme preto, že na kľúčovú otázku „Na čo mi je europoslanec?“ väčšina voličov nenachádza inú odpoveď než „Na nič“. A k volebným urnám sa neunúvajú len preto, aby – tak to z ich pohľadu vnímajú – niekomu pomohli k teplému miestečku v Bruseli. Podľa všetkého sa však mení motivácia časti tých voličov, ktorí sa na voľbách plánujú zúčastniť. Kým v minulosti chodili voliť len podporovatelia členstva v EÚ a ostatní zostali doma, tento rok sa podľa všetkého dostavia aj tí, ktorí vidia EÚ výrazne v kritickom svetle.
A čo slovenskí podnikatelia? Patria k tej skupine voličov, ktorých účasť na voľbách je podpriemerná aj v porovnaní s nízkym slovenským priemerom. Zostávajú doma a politiku racionálne ignorujú. Na základe vlastných skúseností vidia politiku vrátane tej na úrovni EÚ ako do seba zahľadený systém, ktorý dlhodobo ignoruje ich záujmy. Legislatíva EÚ a politiky EÚ sú pre nich bremenom, nie pomocou. Presadzovanie ich záujmov v Európskej únii nikto z politikov nepovažuje za skutočnú prioritu a europoslanci im to nepomôžu nijako zmeniť.
Aj preto, aby sme pomohli zmierniť „odcudzenie“ medzi podnikateľmi a budúcimi europoslancami, sme oslovili lídrov desiatich strán a položili sme im otázky, ktoré zaujímajú ich potenciálnych voličov z radov slovenských podnikateľov. Ich odpovede budeme zverejňovať v priebehu tohto týždňa.