V Moskve prebieha vedecká konferencia o kozmických letoch, postaví sa rus a povie :"Za dva roky poletíme na Slnko." Chvíľu je v sále prekvapené ticho a potom sa ozve iný delegát: "Ale tam je strašná žiara a teplo." Rus sa zamyslí a povie: "Nevadí, poletíme v noci!"
Asi takto by sa dala zhrnúť environmentálna politika ľavicových strán nielen na Slovensku. Dnes je skrátka trendy byť zelený. Niektorí však chcú byť zelenší ako zelení a tak sa pretekajú v cieľoch, ku ktorým reálna cesta, žiaľ, neexistuje. Novým farebným odtieňom je napríklad "progresívna" zelená, teda na zeleno premaľovaná červená v duchu socialistického hesla – nikto vám nedá viac, ako vám ja viem sľúbiť. A po mne potopa.
Namiesto trvalého udržateľného rozvoja sú často presadzované hurá riešenia, po ktorých bude zákonite nasledovať jojo efekt. Pre tých, ktorí nevedia o čom je reč, ide o stav po tvrdom nástupe na diétu, kedy človek v priebehu pár dní zhodí 5 kíl a následne priberie 10.
Obzvlášť na Slovensku sme v tomto majstri. A pri zelených témach vôbec nemusíme po príklady chodiť ďaleko, stačí si spomenúť na Parížsku dohodu. K tejto sme sa bez stanovenia si postupov na jej dosiahnutie bez výhrad prihlásili, no následne sme boli prví, čo kritizovali navrhovanú záväznosť z nej vyplývajúcich európskych smerníc. Rovnako náš klimatický plán bol vyhodnotený ako druhý najhorší hneď po Slovinsku.
Rovnako spornou je dnes otázka uhlíkovej neutrality v roku 2050. Ako pred mesiacom na medzinárodnej klimatickej konferencii v Berlíne upozornila nemecká kancelárka Angela Merkelová - „Debata by nemala byť o tom, či to vieme, ale o tom, ako to vieme dosiahnuť?“ Pritom za Slovensko by sme si mohli položiť ešte jednu omnoho ambicióznejšiu otázku. Prečo nie už v 2023? V tom roku bude z iniciatívy strany SaS uzavretá uhoľná elektráreň v Novákoch a od uhlíkovej neutrality bude Slovensko deliť už iba krôčik.
Znie to lákavo. Však? Rovnako ako let na Slnko. Energetika je však iba jedným z odvetví produkujúcim emisie skleníkových plynov. Potom tu máme dopravu, či priemysel. Skrátka, nikto nie je ostrov a jedno s druhým súvisí.
Ak v doprave prejdeme na elektromobilitu, niekde elektrinu pre elektrické autá budeme musieť vyrobiť. Ak znížime produkciu priemyslu, ale spotrebu si zachováme, niekam túto výrobu budeme musieť presunúť. Je azda export emisií mimo Európu riešením?
Ak je teda cieľom iniciatívy za bezuhlíkovú Európu v roku 2050 iba hra s číslami a populistická naháňačka za zeleným voličom, potom nie, ďakujem, radšej uprednostním zdravý rozum. Strana SaS vždy presadzovala, že nielen účel je dôležitý, ale tiež prostriedok.
Či už ide o ukončenie výroby elektriny z domáceho uhlia, výstavbu kapacít obnoviteľných zdrojov bez zaťažovania cien elektriny pre koncových spotrebiteľov, dotovanie vedy a výskumu v oblasti inovatívnych technológií, alebo prednostné zvyšovanie energetickej efektívnosti, keďže najlacnejšia a súčasne najekologickejšia je energia, ktorú nespotrebujeme a teda ani nemusíme vyrobiť.
Je tak na každom jednom z nás, či uprednostníme „nočný let na Slnko“, alebo radšej ostaneme oboma nohami na Zemi. Namiesto blahorečenia veľkolepých cieľov by sme mohli radšej začať od seba.
Čo takto ísť najbližšie do práce pešo, alebo na bicykli? Alebo si na nákup zobrať vlastnú tašku namiesto plastovej z predajne? Americký admirál William H. McRaven začal svoju pamätnú reč týmito slovami - Ak chceš zmeniť svet, začni tým, že si ráno ustelieš posteľ...
A ja iba dodám, že úprimná zelená, ktorá vychádza z nášho presvedčenia, je oveľa vzácnejšia a trvácnejšia, ako iba jej náter na populistickom podklade.
Autor je poslanec za SaS a predseda komisie pre technologický rozvoj a inovácie.