Téma zomierania nie je v línii záujmov mocenskej a politickej elity, je ešte stále malo otvorená a nevenuje sa jej priestor a váha, ktorá jej prináleží. Ako sme toto ako spoločnosť mohli dopustiť?
Zomieranie je súčasťou života a nikoho nezaujíma? Zomieranie a smrť nemá v kompetencii žiadny ústredný orgán štátnej správy, nepatrí nikomu ale každého sa dotýka. Zjavne je to aj preto , že sme súčasťou systému bez hodnôt , ktorý nám vtláčajú do hláv , ale nie všetci sa mu podriadia . Možno je to otázka politického egoizmu.
Možno je v tom aj kus strachu pred sebou samým. Ľudia, ktorí nemajú silné vnútorné hodnoty, ktorí nie sú vyrovnanými osobnosťami, tak tí sa boja dávať si ťažké otázky a potom na ne aj hľadať odpovede. So smrťou sa nedokáže každý vysporiadať, a tak sa radšej tvária, akoby sa ich netýkala.
Som unavený alfa mentalitou, kde sa predstiera sila a velebí len racio. Je to naša chyba, ktorá nás ničí a nikam nevedie. Preto som vďačný za každý prejav ľudskosti vo verejnom priestore.
Možno, že ľudskosť vo verejnom priestore je a je jej dosť, len nie je atraktívna pre masmédiá a senzácie chtivých ľudí, ktorí si hneď ako zapnú počítač, skôr kliknú bulvár ako serióznu analýzu nejakého problému.
Je to asi aj dnešnou dobou, kedy míňame oveľa viac energie na zabezpečenie základných potrieb a rodiny ako v minulosti, keď nebol taký pretlak informácií a potom nám už neostáva energia na premýšľanie nad vážnejšími témami.
Smrť je veľké tabu, vyvoláva strach. Slovensko nie je pripravené prijať ju dôstojne, hovoriť o nej s kľudom. Narodenie je radosť a očakávanie a smrť je koniec.
Pre neveriacich bez hodnôt to bude na hodnotenie života ako takého, výkonu a diela a zosnulý bude predmetom spomienky. Pre neveriacich s hodnotami to bude nielen hodnotenie života ako takého, výkonu a diela alebo bude to aj hodnota dobra, morálky, skutkov a bude to hodnota života.
Pre veriacich to bude súčet oboch hodnotení plus hodnota človeka ako takého, s dušou, s prechodom do večnosti bude to hodnota per se. A zomieranie je bránou k otvoreniu týchto hodnôt. Som presvedčený, že len my sami sme schopní prekročiť prah všedného uvažovania pri použití zrelého samostatného myslenia.
Nie je nám treba potvrdzovačov a vyvracačov. Snažil som sa spracovať a podať moju krátku úvahu s aktualizačným prvkom tak , aby vyvolala množstvo otázok a pochybností v každom jednom čitateľovi bez ohľadu na svetonázor.
Osobne som presvedčený, že Slovensko by malo lepšie uchopiť túto tému a vložiť ju do agendy niektorých politických strán a vyvolať nutnú diskusiu k tomu na obrazovkách za okrúhlym stolom za prítomnosti serióznych vedcov.
Demografický vývoj sa nedá oklamať a budúcnosť neúprosne klope na dvere. Počet odkázaných na pomoc bude narastať a nevidím reálne kroky, ktoré by spoločnosť na to pripravovali. Film “ Posledný samuraj “ : Cisár : “ Povedzte mi ako zomrel “ Vojak : “ Nie , budem vám hovoriť o tom, ako žil “.