Osobne nepoznám seriózne fungujúcu firmu, ktorá by zostavovala svoj biznis plán s červenými číslami na konci dňa. A už vôbec nie opakovane a každý rok. Štát, samozrejme, nie je firma, ale ambície byť v pluse by mali mať podobné. Obzvlášť, keď sa ekonomike niekoľko rokov za sebou darí.
Slovensko malo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet ešte v roku 2011. Odvtedy sa o ňom síce veľa hovorí, no reálne sme mu mali najbližšie asi len v momente, keď sa tento míľnik podarilo dosiahnuť českým susedom. Koniec minulého roka a schválený zákon o štátnom rozpočte s nulovým deficitom pre rok 2019 však pridal na optimizme. Škoda, že iba na pol roka.
V týchto dňoch zverejnené prognózy naznačujú, že asi ani rok 2019 neprepíše rozpočtovú históriu, hoci by som sa v tomto prípade rád mýlil. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že bez dodatočných opatrení vlády sa môže deficit vyšplhať namiesto jednej nuly rovno k deviatim, teda k necelej miliarde eur. Ministerstvo financií zároveň upozorňuje, že predpokladané ekonomické spomalenie môže znížiť výber daní a odvodov do roku 2022 o 555 miliónov eur. V tejto rovnici treba okrem nižších príjmov počítať ešte s jednou neznámou.
Lebo hoci sú ekonomicky najlepšie časy ideálne na znižovanie deficitu štátneho rozpočtu a verejného dlhu nateraz za nami, voľby sú pred nami. Parlament už začal so schvaľovaním opatrení z nového vládneho sociálneho balíčka za 550 miliónov eur. Budúci dlh sa tak zvyšuje o ďalších sto eur na každého obyvateľa.
Vlani dokázala vláda vďaka priaznivej ekonomickej vlne stlačiť deficit na 0,7 percenta HDP. Vyšší alebo podobný schodok v tomto roku by znamenal, že sme dobré časy nevyužili na to, aby sme o niečo odľahčili budúce generácie. Vrátane tých prvákov, ktorí sa budú na jeseň spolu s rodičmi tešiť z jednorazového stoeurového príspevku na školské pomôcky zo sociálneho balíčka. Toto opatrenie ukrojí z rozpočtu každoročne vyše šesť miliónov eur. Som presvedčený o tom, že tieto peniaze by sa dali využiť efektívnejšie na všetkými očakávané zmeny vedúce k zvýšeniu kvality vzdelávania.
Často počúvame argument, že ľudia by mali profitovať z toho, že sa štátu darí. Úplne súhlasím. Napríklad vďaka investíciám do systémových zmien v zaostávajúcich oblastiach, a nie nesystémovými zásahmi do plánu rozpočtu balíčkami s chabou efektivitou. Vytvárajú iba ďalší dlh, ktorý bude musieť aj tak niekto zaplatiť. V konečnom dôsledku ľudia a firmy. Pri ich plánovaní je však nutné zohľadňovať ekonomický, a nie volebný cyklus.