Nedávno zverejnený rozsudok Krajského súdu v Bratislave v trestnej veci Filipa Rybaniča si odporuje v mnohých veciach, ktoré budú podrobnejšie rozobrané v dovolaní, ktoré Filip Rybanič proti nemu podá.
Jedným rozporom, ktorý sa ale asi v dovolaní neobjaví, je tvrdenie Krajského súdu v Bratislave, že ak mal Filip Rybanič pochybnosť o tom, či má význam podať oznámenie o svojich podozreniach polícii ovládanej Robertom Kaliňákom, mohol to oznámiť prokuratúre s tým, že táto by vraj riadne konala.
No, povedzme si to rovno: Tak by to fungovalo v imaginárnej Slovenskej republike - právnom štáte. Takom, ako si ho zrejme predstavuje (alebo sa nám takú predstavu snaží nakresliť) Krajský súd v Bratislave.
Realita je však iná. Generálna prokuratúra sa mala postupu policajtov na základe doterajších poznatkov venovať už dávno (tak by to bolo, keby Generálna prokuratúra mala riadne vedenie).
Ak sa tak nestalo do zverejnenia rozsudku Krajského súdu, malo sa tak stať aspoň po tom, ako to v rozsudku Krajského súdu vidíme všetci čierne na bielom. Generálna prokuratúra mala vydať uznesenie o začatí vyšetrovania „pochybení“ polície, teda trestnej činnosti policajtov.
Za situácie, kedy inšpekcia zjavne nemieni konať, tu máme generálneho prokurátora na to, aby zasiahol. Nemusí rozpútať peklo, stačí, ak si bude plniť svoje povinnosti a konať podľa sľubu, ktorý nám všetkým pri zvolení do funkcie dal, a postupovať tak, ako mu káže zákon.
Generálny prokurátor by mal v súlade s princípom legality, teda povinnosťou stíhať všetku trestnú činnosť, o ktorej sa dozvie (policajtov nevynímajúc).
Jeho sľub znie takto: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a presadzovať a upevňovať zákonnosť.“
Autor je poslanec parlamentu za SaS a tímlíder strany pre spravodlivosť.