Tretine našich pracovných miest hrozí, že zaniknú v dôsledku automatizácie. Ďalšiu tretinu čakajú pre automatizáciu podstatné zmeny. Slovensko vedie v rebríčku takto ohrozených pracovných miest v rámci krajín OECD. Je to daň za štruktúru priemyslu, ktorá nám na jednej strane zabezpečila relatívne malý pokles HDP a rýchlu rekonvalescenciu po ekonomickej kríze, na druhej strane v sebe nesie veľké štrukturálne riziká.
Z hľadiska hospodárskej stratégie v globalizujúcom sa prostredí malá otvorená ekonomika nemá veľmi na výber. Nezávislá monetárna politika je minulosťou. Fiškálna politika je napätá medzi záväzkom vyrovnaného rozpočtu a potrebou dorovnávať štandardy EÚ, aby naši ľudia zostávali žiť doma. Čo sa dá v tejto situácii robiť z pohľadu vzdelávania a zamestnanosti? Úvahy o kvalite vzdelávacieho systému a jeho zladenia s potrebami trhu práce sú na mieste, ale s podobnými výzvami zápasia aj naši susedia.
V čom teda Slovensko výrazne zaostáva za susedmi aj za EÚ? Je to oblasť celoživotného vzdelávania, a to jeho neformálna časť. Formálnym vzdelávaním, takzvaným školským, sme prešli všetci. Naň však nadväzuje celoživotná púť v oblasti neformálneho, takzvaného ďalšieho vzdelávania. Sú to napríklad nadstavbové štúdiá, kurzy, prednášky, semináre, školenia, ale aj samovzdelávanie a zručnosti získané praxou. Všetky možnosti, ktoré máme na ďalšie zvyšovanie či zmenu našich vedomostí, návykov a zručností. Ak je zmenami vyplývajúcimi z technologického pokroku podľa OECD ohrozených na Slovensku vyše 60 percent pracovných miest, veľká časť obyvateľstva sa musí rýchlo a intenzívne zapojiť práve do neformálnej časti procesu celoživotného vzdelávania.
Aká je naša situácia dnes? Cieľom stratégie Európa 2020 je, aby sa do neformálneho vzdelávania zapojilo 15 percent obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov. Priemer EÚ je približne 11 percent. Slovensko dosahuje zapojenosť okolo štyroch percent. Zatiaľ čo v ohrozenosti pracovných miest vedieme, v schopnosti reagovať na tieto zmeny sme na chvoste. Preto je naozaj načase výrazne zrevitalizovať a najmä rozšíriť a otvoriť systém neformálneho vzdelávania na Slovensku.
Preto zavádzame nové možnosti v oblasti účasti inštitúcií a organizácií v procese neformálneho vzdelávania, ako aj možnosti overovania kvalifikácie vrátane kvalifikácie získanej praxou. Opäť, tento proces je behom na dlhé trate, ale treba začať bežať a bežať správnym smerom. Problémom Slovenska je napríklad aj počítačovo negramotná štvrtina obyvateľstva a akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v oblasti informačno-komunikačných technológií. Faktom je, že digitálne zručnosti sú jednou zo základných schopností dnešného človeka. Digitalizácia vzdelávania je trendom budúcnosti. Jej vzostup sa jednoducho nedá prehliadnuť.
Podľa našej legislatívy sa v rámci ďalšieho vzdelávania rozlišuje niekoľko druhov: ďalšie odborné či rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, kontinuálne, záujmové, občianske vzdelávanie a vzdelávanie seniorov. Vzdelávanie dospelých sú teda všetky činnosti v rámci všeobecného aj odborného formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Pokiaľ chceme vyrovnať náš deficit, musíme ich využívať. Legislatívne zmeny pripravované rezortom školstva majú za cieľ aktivizovať tieto možnosti, otvoriť a spriechodniť systém neformálneho vzdelávania na Slovensku