Často si kladiem otázku, akú máme vlastne ešte šancu. Jeden z príkladov v tomto chaose hodnôt . V ostatnom čase, akoby celé Slovensko riadil jeden človek, ktorého však nikto nepozná, ale mnohí dôležití si s ním píšu sms – ky.
Ako nezainteresovaný občan som si položil otázku či náhodou mobil nebol podsunutý aj s tým obsahom, aby nás , myslím verejnosť , akože zabavil, vtiahol , zamestnal a my ako poctiví štatisti hltáme každý deň nové informácie.
Aj v tejto súvislosti ma zamestnáva otázka, aké je riešenie pre spoločnosť, pre pravdu, ktorá je tou niťou v dejinách, pre svedomie, ktoré vedie k poznaniu pravdy a konaniu podľa nej.
O pravde a svedomí v dejinách ľudstva a konaní podľa nich sa podľa mňa ani nedá hovoriť, a všetko, čo sa stalo, treba zobrať na vedomie ako holý fakt. K mojej otázke, že aké je riešenie pre spoločnosť , si myslím, že takéto riešenie je ťažké . Totiž každá spoločnosť a etapa vývoja ľudskej spoločnosti mala svoju pravdu, ktorú silovo presadzovala a presadzuje aj v súčasnosti.
K zmene treba revolúciu, nie evolúciu. Samozrejme, že tým nemyslím rozvrat štátov, ale iba jednu, resp. viac z jeho funkcií, ktoré vykonáva a ktoré nefungujú. Ak by som to mal preniesť do súčasnosti, tak revolúciu u nás by potrebovala naša spravodlivosť ako celok.
Rovnako tak zdravotníctvo a školstvo. Rovnako téma zomierania a ľudskej dôstojnosti nie je v línii záujmov mocenskej a politickej elity, je ešte stále malo otvorená a nevenuje sa jej priestor a váha, ktorá jej prináleží. Ľudská dôstojnosť môže byť lokalizovaná v samotnom subjekte, ale trend nedôstojnosti a neváženia si života napríklad v kultúre a politike môže byť zničujúci.
O pol roka máme voľby. Chýba mi boj o víziu, reálny a príťažlivý sen, ako smerovať ďalej našu krajinu. Namiesto toho vidím boj medzi pravičiarmi a ľavičiarmi, konzervatívcami a liberálmi a tiež boj medzi slušnými ľuďmi a mnohými neserióznymi praktikami . Mrzí ma tiež, že mnohé heslá na bilboardoch sú nerealizovateľné.
Pre vlastnú zábavu rád čítam tie heslá. Prázdne heslá. Žiaľ, ľudia radi počúvajú rozprávky. Mnohí ich chcú počúvať a potom čakajú, že dobro zvíťazí. No úprimne, ani Dobrá voľba nie je dobro.
Tu by som rád apeloval Iba na zdravý úsudok voličov a povinnosť pre politické strany urobiť odpočet splnenia svojich sľubov.
Uvedomujem si , že z týchto problémov nás nevyvedú podpriemerní až priemerní politici. Pomôže celosvetová transformácia na základe nových interdisciplinárnych vedomosti, ktoré napíšu iný príbeh. K tejto transformácii je nutný individuálny prístup k sebavzdelávaniu v dnešnom informačnom prostredí, pretože najcennejšie informácie sa v klasickom edukatívnom systéme nenachádzajú.
Čo sa týka ďalšej vízie prikláňam sa k názoru , že chýba nejaký strategický dokument rozvoja SR vo všetkých oblastiach napr. do roku 2040, ktorý by bol podporovaný všetkými parlamentnými politickými stranami a hlavne, ktorý by bol záväzný pre všetkých bez ohľadu na to, kto bude vo vláde.
Jednoducho bola by to druhá ústava, ktorá by sa nemenila, a ak, tak len k lepšiemu. A o tomto by mala byť politická a aj volebná súťaž. Sľuby, ktoré sú dané len na jedno volebné obdobie v podstate sú len prestupovaním na mieste. Možno aj takto by sme sa mohli vyliečiť z choroby nazývanej aj “naučená bezmocnosť”.