Titulok tohto príspevku som si požičal od francúzskeho ekonóma 19. storočia Fréderica Bastiata. A začnem aj citátom z jeho rovnomenného článku: "V ekonomickej sfére spôsobuje určitý čin alebo zvyk, určitá inštitúcia alebo zákon nielen jeden, ale celú sériu účinkov. Len prvý z týchto účinkov je bezprostredný - objavuje sa simultánne so svojou príčinou, len tento účinok je viditeľný. Ostatné účinky sa zjavujú až postupne, nie sú hneď viditeľné. Máme veľké šťastie, pokiaľ sme schopní ich predvídať. Existuje len jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý sa pridržiava viditeľného účinku, zatiaľ čo dobrý berie do úvahy tak viditeľné, ako aj tie účinky, ktoré je nutné predvídať. Tento rozdiel je však ohromný, pretože skoro vždy dochádza k tomu, že ak bezprostredný následok je priaznivý, tak následky neskoršie sú zhubné, a naopak. To znamená, že zlý ekonóm má za cieľ malý prospech v prítomnosti, ktorý bude mať v budúcnosti za následok veľké zlo, kým naozajstný ekonóm sa zameriava na veľký budúci prospech, ale s rizikom, že v prítomnosti sa prejaví malé zlo."
Druhý (a posledný) citát je od nositeľa Nobelovej ceny Friedricha Augusta von Hayeka, ktorý napísal: "Špecifickou úlohou ekonómie je ukázať ľuďom, ako málo v skutočnosti vedia o veciach, o ktorých sa domnievajú, že ich môžu riadiť."
Prečo začínam svoju sériu príspevkov pre Hospodárske noviny práve týmito citátmi? Pretože som presvedčený, že sú stále aktuálne, nielen na Slovensku, ale dnes najmä na Slovensku.
Ideologická obmedzenosť a odborná nespôsobilosť premiéra Roberta Fica a jeho vlády je daná práve nerešpektovaním toho, na čo upozorňujú Bastiat a Hayek. Avizované či realizované kroky v oblasti cien, Zákonníka práce, zdravotných poisťovní, dôchodkovej reformy, minimálnej mzdy, (ne)privatizácie, sú toho jasným dôkazom. Konkrétne v nasledujúcich pokračovaniach. To prvé bude o dva týždne.
Ivan Mikloš, autor bol ministrom financií a je poslancom NR SR za SDKÚ-DS