Vývoj podielu súkromného sektora na slovenskom hrubom domácom produkte je dôkazom, že riadenie ekonomiky relatívne rýchlo prevzali podnikatelia a majitelia firiem. Kým ešte v roku 1992 bol podiel štátu, štátom vlastnených podnikov, na tvorbe HDP až 90 percent, podiel súkromného sektora predstavoval len 10 percent. Netrvalo však ani 10 rokov a tento pomer sa úplne otočil, súkromný sektor začal generovať viac než 90 percent a štát menej ako 10 percent, čo je v relatívne krátkom čase unikátny výkon.
Štát si kompenzuje stratu vplyvu
Túto skutočnosť spoločnosť málo vníma, málo vníma význam podnikateľov a súkromného sektora pre bezproblémové fungovanie spoločnosti. Zároveň platí, že najmenej fungujúce sú tie segmenty spoločnosti, v ktorých aj po 30 rokoch dominuje štát, teda zdravotníctvo a školstvo.
Kým v 90. rokoch 20. storočia štát rýchlo prišiel o pozíciu dominantného vlastníka, po roku 2000 si túto stratu priameho vplyvu na ekonomiku viac než vykompenzoval bezprecedentným nárastom regulácie. Za fasádou diskusie o symboloch hospodárskej politiky – dane, dôchodky, Zákonník práce –, ktoré sa menili s politickým cyklom z pohľadu podnikateľov raz k lepšiemu, raz k horšiemu, dochádza k permanentnému zvyšovaniu regulačného, administratívneho a finančného zaťaženia podnikania bez ohľadu na to, kto je práve pri moci.
Ekonomika voľného trhu atrofovala
Podľa staršieho odhadu Európskej komisie len náklady vyplývajúce z administratívneho zaťaženia podnikania dosahujú asi štyri percentá hrubého domáceho produktu ročne. Slovensko tak postupne atrofovalo zo spoločnosti založenej na ekonomike voľného trhu (začiatok 90. rokov) na spoločnosť s „povoľovacou“ ekonomikou: podnikateľ môže robiť len to, čo mu dovolí úradník a politik (dnešný stav).
Nevrátili sme sa tak v kruhu do toho istého bodu, z ktorého sme pred 30 rokmi vyšli, pretože základným rozdielom je dnes existencia silného súkromného sektora. Napriek tomu však môžeme hovoriť o našej ceste od socializmu ku kapitalizmu a späť, pretože úloha štátu je rovnako silná, ak nie silnejšia, ako pred 30 rokmi, akurát na uplatňovanie svojho vplyvu nevyužíva vlastníctvo, ale všade prítomnú reguláciu.