Poznáte zodpovedne hospodáriaci vrcholový manažment, ktorý by sa pustil do rozsiahleho projektu bez finančného krytia, reálneho časového harmonogramu či s otáznym prínosom pre tých, komu je jeho výsledok určený?
Ak má byť projekt úspešný, nestačí definovať problém a cieľ, aký chceme dosiahnuť. Okrem nevyhnutných financií, rozloženia náročnosti projektu v čase či ľudských zdrojov treba myslieť na množstvo súvisiacich vecí, počítať aj s čiernymi labuťami. Nie je slabosť poradiť sa s odborníkmi a prizvať k tvorbe produktu či služby budúcich používateľov je nevyhnutný predpoklad úspechu. Lídri v inováciách jednoducho pracujú agilným vývojom a v centre záujmu majú svojho klienta. Mám to šťastie, že pracujem s kolegami, ktorí našli odvahu a priniesli tento prístup aj k nám. Prečo by takéto projektové riadenie nemohlo fungovať aj v zdravotníctve, či dokonca trúfalejšie – na úrovni programového plánovania cieľov vlády?
Keď som v roku 2016 čítala programové vyhlásenie vlády pre oblasť zdravotníctva, videla som v ňom kopec všeobecných nádejí pre voliča, a tým aj veľa výziev pre dotknutých účastníkov systému. Istá nádej, že vyhlásenie nebude opäť len papierom plným prázdnych slov, svitla s príchodom manažérov z komerčného prostredia, ktorým svet riadenia projektov nebol cudzí.
Nádej zhasla, keď pochopili, že v slovenských reáliách je dôležitejšie politikárčenie ako úspech projektu a jeho dlhodobá udržateľnosť.
Zmeny v zdravotníctve však vyžadujú agilný prístup. A ľudí, ktorí sú schopní zvládnuť ho. Potrebujeme robiť „skúšky správnosti“ a testovania s adresátmi, či ideme správnym smerom. Bez toho štát sotva zavedie DRG systém v plnom rozsahu do nemocníc a ťažko zostaví najlepšiu koncepciu stratégie rozvoja zdravotníctva na najbližších 20 rokov.
Napriek vládnemu záväzku nebadať pre pacienta viditeľný posun v kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti. Rovnako nie sú známe sľubované podmienky pre transparentné výberové konania na obsadzovanie pozícií riaditeľov nemocníc a špecializovaných ústavov. Rezidentský program, čo je dobrá myšlienka, je v troskách, centralizácia transparentného obstarávania štátnych nemocníc sa pohýna iba pomaly. Elektronické zdravotníctvo malo byť plne funkčné do roku 2017. Realitou je len erecept, a aj to sme štátu museli s jeho vývojom pomôcť. Z novej univerzitnej nemocnice ostala len príležitosť na prekáračky so súkromným investorom.
Do parlamentných volieb chýbajú zhruba štyri mesiace. Systém po nich zúfalo potrebuje manažérov, ktorí čerpajú know-how z úspešnejších zahraničných zdravotných systémov, ktorí odložia politiku bokom a začnú riadiť rezort tak, akoby to bola ich vlastná firma s priamou osobnou zodpovednosťou.