Keď sa v rámci výjazdov po kraji stretávam s obyvateľmi, často dostávam otázku, čo vlastne robí samosprávny kraj. Môže to vyzerať triviálne, ale v teréne vidím, že je to základ hlbšieho problému v deľbe kompetencií.
Už prvá verzia Ústavy sa odvolávala na to, že moc sa bude demokraticky deliť medzi štát, regionálnu a miestnu samosprávu. Mečiarovská garnitúra však regionálnu samosprávu nezaviedla, bála sa, že by si voliči vybrali v prvých regionálnych voľbách opozíciu. Odvahu na reformu nabrala až prvá Dzurindova vláda, no reforma zostala na polceste. Samosprávne kraje preto dodnes nemôžu prinášať taký efekt pre občanov, ako je ich potenciál, nemajú približne polovicu kompetencií, ako by mali mať. Ak by tieto kompetencie mali, tak ako je to bežné v krajinách na západ od nás, mohli by prinášať väčší efekt pre obyvateľov.
Obávam sa, že za 20 rokov existencie žúp sme premeškali historickú príležitosť priblížiť sa európskym demokraciám, ktoré pochopili, že viac kompetencií v regiónoch znamená efektívnejšie služby a kvalitnejší život obyvateľov. Asi nikde to nemôže byť markantnejšie ako na východe Slovenska. Keď sa však pozriem na dlhodobé zloženie NR SR, kde sú dve tretiny Bratislavčanov, ani nie je prekvapenie, že stred a východ Slovenska zaostáva.
V dôsledku ich pasivity sme na tom na východe infraštruktúrne rovnako ako pred 10 rokmi. Prísť z Bratislavy na východ stále trvá približne päť hodín. Väčšina ministerských úradníkov sem cestu nemeria, ani nechcú. Naopak, v regiónoch máme plno ľudí, ktorí robia svoje úlohy kvalitnejšie a lacnejšie ako z Bratislavy. Mimochodom, viacero štúdií, napríklad OECD, hovorí o tom, že z regionálnej úrovne je väčšina služieb pre občanov lacnejšia, ako keď sa „poskytujú“ z ďalekého hlavného mesta. To, čo štát stojí dve eurá, regionálna samospráva urobí za 1,5 eura. Pri presune kompetencií na regióny by sme mohli ušetriť z našich daní stovky miliónov eur. Prečo ľudia z Bratislavy a okolia presadzujú zrušenie žúp, si domyslite sami...
Myslím si, že je čas urobiť krok vpred a posilniť kompetencie krajov, miest aj obcí na úkor štátu a zvýšiť tak kvalitu služieb, za ktoré si občania platia v daniach. Štát nás už veľakrát presvedčil, že je neefektívny a drahý. Výsledkom je frustrácia občanov, pre ktorých je centrum štátu priďaleko, a podporujú antisystémových radikálov. O pár dní si pripomenieme 30 rokov demokracie. Je to dobrá príležitosť položiť si otázku, či by sme s deľbou moci smerom k regiónom nemali byť dôslednejší. Na túto reformu dozrel čas.