Témou číslo jeden sú v súčasnosti klimatické zmeny. Otázkou je, kto vie dať správnu odpoveď na všetky súvisiace otázky. Je to Európa, ktorá tisícky rokov bola príkladom a určovala trendy?
Každý, kto chce chrániť planétu, hovorí o CO2. Máme miliardu áut a všetky jazdia na fosílne palivá. Ročne sa predá sto miliónov áut s týmto typom pohonu a z toho iba jedno percento, teda milión, elektromobilov.
Sektor transportu sa na ľudskom CO2 podieľa približne 14 percentami, pričom osobné autá tvoria približne polovicu z toho. Na celkovom svetovom CO2 sa ľudstvo síce podieľa len 10 percentami a zvyšných 90 percent uvoľňuje samotná príroda. Avšak to uvoľňovanie z prírody akceleruje práve činnosť ľudstva.
Chceme to zmeniť. Otázkou však je, či ideme správnym smerom. Je nepochybné, že na planéte žije každý rok čoraz viac ľudí, ktorí potrebujú všetkého viac – potravín, vody, energie. Ekologická stopa ľudstva rastie – potrebujeme viac hektárov poľnohospodárskej pôdy, potrebujeme spracovať väčšie množstvo odpadu. Našu planétu preto, jednoducho, zneužívame. Pritom náš život nás stojí čoraz viac námahy a úsilia.
Európa bola a je bohatá. Chce sa správať a správa sa zodpovedne. Množstvo regulácií smeruje k tomu, aby sme boli úsporní a aby sme tak mohli ísť príkladom pre všetky ostatné štáty. Tak ako sme to robili stáročia predtým. Avšak všetko, čo robíme, má svoju cenu – v energetike aj v poľnohospodárstve.
Konkrétnym príkladom je opatrenie Nemecka, ktoré nechce využívať jadrovú energiu. Logicky sa teda obracia k iným energetickým zdrojom, ako sú solárne či veterné elektrárne. Tie však vyžadujú ďalšie investície, keďže nedokážu energiu produkovať rovnomerne. Tieto náklady pritom musí niekto zaplatiť.
Hradia ich spotrebitelia elektrickej energie – ľudia a firmy. Cena za kilowatthodinu rastie. Krajiny mimo Európy sú však vo väčšine prípadov menej zodpovedné, neberú si z nás príklad a my tak strácame konkurencieschopnosť. Nie konkurenčnú výhodu, konkurencieschopnosť. Čo to prinesie v dlhodobom horizonte? Postupne budeme strácať, už nebudeme takí bohatí, aby sme mohli ísť príkladom.
Z môjho pohľadu je najväčšou výzvou, aby sme sa na ekológiu pozerali ako na celok. Environmentálna politika by mala byť len jedna – pre celú planétu. Mala by riešiť problémy komplexne, a nie iba čiastkovo v Európe. Hoci Európa bola za posledných tritisíc rokov kontinentom, ktorý udával trendy a hodnoty pre celú planétu. Ak ju dnes nikto nechce počúvať, je otázne, či bude mať dostatočnú váhu na presadenie svojich hodnôt.