V roku 2016 bolo Slovensko v hodnotení konkurencieschopnosti Doing Business na 29. priečke. V tom čase sa ešte v Národnom programe reforiem uvádzal cieľ dostať sa do prvej pätnástky do roku 2020. Po opustení štyridsiatky tento cieľ ministerstvo radšej zrušilo. Koncom tohto októbra bolo zverejnené najnovšie hodnotenie. Výsledok pre Slovensko? Pokles štvrtý rok po sebe, tentoraz na 45. pozíciu.
Áno, rebríčky konkurencieschopnosti nie sú Písmo sväté. Väčšina z nás by asi naďalej radšej podnikala na Slovensku ako v Kazachstane či Azerbajdžane, v krajinách, ktoré nás predbehli. No neradno brať takýto systematický pokles na ľahkú váhu. Ani jeden z hodnotených ukazovateľov Doing Business nie je pre podnikateľov irelevantný.
Na tomto priestore nemá zmysel prechádzať jednotlivé ukazovatele a lamentovať nad nimi. Zastavím sa len pri dvoch momentoch. Prvým je kategória „získanie stavebného povolenia“, kde sa Slovensko vytrvalo umiestňuje hlboko pod priemerom a v aktuálnom ročníku je na 146. mieste na svete. Problém stavebných konaní je mnohovrstevný – vyviera zo zle rozdelených (a zafinancovaných) kompetencií medzi štátom a samosprávou, z rozdrobeného vlastníctva pôdy, krívajúcej vymožiteľnosti práva, prastarého stavebného zákona (má 43 rokov!) a veľmi zlej súčinnosti jednotlivých zložiek verejnej správy. Do kokteilu treba pridať aj nevydarenú elektronizáciu. Stavebné konania sú vlastne taká križovatka, kde sa stretá všetko to, čo je nefunkčné vo verejnej správe.
Zároveň je to problém, pri ktorom majú občania, podnikatelia a investori len malú nádej na zlepšenie v budúcnosti. Nový stavebný zákon viackrát stroskotal, o kompetenciách a financovaní samospráv sa prakticky nediskutuje, pozemkové úpravy sa rozbiehajú veľmi pomaly. Na zlepšenie situácie by boli potrebné celovládne úsilie, jasná vízia a motivovaný vlastník tejto vízie spomedzi úradujúcich politikov. Nikto na také miesto neašpiruje. A tak nám naďalej ostáva len čakať mesiace či roky na stavebné povolenia.
Druhým momentom na zastavenie nie je problém, ale pochvala. Slovensko sa zlepšilo v kategórii „začatie podnikania“, vďaka najväčšiemu reformnému kroku od roku 2016 – zrušeniu Potvrdenia o daňových nedoplatkoch. Áno, čítate správne – najväčšou reformou v tejto oblasti posledných rokov bolo to, že štát sa prestal pýtať podnikateľov, koľko peňazí mu dlhujú.
Tak vyzerali posledné roky v zlepšovaní podnikateľského prostredia. V niekoľkých balíčkoch propodnikateľských opatrení sa podarilo odstrániť niekoľko do očí bijúcich nezmyslov. No to sú len opatrenia, nie reformy. Na tie si naďalej budeme musieť počkať. Dúfajme, že prídu skôr, ako Slovensko opustí prvú päťdesiatku krajín s najlepším podnikateľským prostredím.