Tak vládni poslanci rozhodli. Nielen obsahom, ale aj spôsobom, akým prijali vyšší a nekonečný bankový odvod ukázali absolútnu aroganciu moci. S vidinou plátania štátneho rozpočtu a predvolebného rozdávania sociálnych balíčkov odobrili zdvojnásobenie bankového odvodu na 0,4 percenta z vkladov ľudí. Bez akýchkoľvek odborných diskusií a v zrýchlenom konaní nepočúvali centrálne banky ani slovenskú, ani európsku, ekonómov, či rozpočtovú radu.
Ekonomická logika dostala „na frak“ od viacerých koaličných politikov, ktorí si pripisovali populistické body na adresu „nenažraných bánk“. Tie si na budúci rok musia urobiť ďalšie vyše stomiliónové rezervy pre bankový odvod, čo bude podľa bankovej asociácie tvoriť už takmer 40 percent ich zisku. Najviac to postihne banky s nižšími ziskmi, pretože „potrestané“ budú vklady ľudí a nie zisky bánk, ako sa snažili politici ľuďom nahovoriť.
V kombinácii s ďalšími reguláciami, nízkymi úrokmi a opatreniami NBS voči nadmernému sa zadlžovaniu obyvateľstva môže spadnúť bankový sektor do hlbokého útlmu. Po ňom budú nasledovať ďalšie podniky, keďže banky sú ťahúňom zdravej ekonomiky. Banky sa môžu podľa centrálnej banky ponoriť do hlbokých problémov. Na riziká upozornila poslancov aj Európska centrálna banka, no priority už aj tak deravého štátneho rozpočtu prevážili.
Prezidentka ECB Christine Lagardová napísala poslancom list, v ktorom ich upozorňuje na to, že je nežiadúce „rozhádzať peniaze z daní“, že spôsobia bankám neprimeranú záťaž. Ale ani to si nikto nevypočul. Vládnym poslancom stačia fiktívne peniaze, ktoré síce nemôžu reálne použiť, ale účtovne látajú už poriadne deravé rozpočtové sito. Keď ide o záchranu vlastného zadku, sú schopní poškodiť aj ekonomiku vlastnej krajiny.
Banky sa vzoprú, odvod zaplatiť nechcú a pôjdu po spravodlivosť aj na Ústavný súd. Napriek tomu si musia urobiť rezervu a nemôžu sa správať nezodpovedne ako politici, ktorí rozdávajú z cudzieho a nerozumejú, že zisk je výsledkom zdravej firmy! Banky nemôžu ohroziť vlastnú stabilitu a predovšetkým peniaze svojich klientov.
Štyridsaťpercentné zaťaženie zisku bude banky tlačiť do zdražovania bankových produktov a služieb, úspor prevádzkových nákladov, skúpejších investícií a môže aj zhoršiť dostupnosť úverov. Bankový odvod zničí konkurencieschopnosť na bankovom trhu. Aj vďaka nej máme dnes historicky najnižšie úrokové sadzby na hypotékach.
Neutrpí len dostupnosť bývania. Bankový odvod zasiahne aj iné oblasti, v ktorých banky často nahrádzajú úlohu štátu. Podporujú (často aj mimo dvoch percent dane) vzdelávanie, kultúru, šport, zachraňujú národné pamiatky. No keď im zisk padne takmer o 40 percent na vládne balíčky, budú musieť v prvom rade stabilizovať a zachraňovať samy seba.
Autor je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Poštovej banky.