Poznáme staré príslovie, že učený nikto z neba nespadol. Každé vzdelanie začína v nejakej forme školy. V súčasnosti sa manifestuje nová reforma vzdelávania , čo ma v podstate teší , pretože školstvo potrebuje akútnu liečbu.
Treba však konštatovať, že všetky reformy sú zbytočné, keď nebude mať kto učiť. Problémom školstva ale nie je až tak obsah vzdelávania. Ten si síce zaslúži zmenu, ale oveľa závažnejšie faktory sú (ne)kvalita učiteľov a (ne)fungujúce procesy a prostredie v škole.
Som presvedčený, že hlavnou potrebou mladého človeka v škole je čo najkvalitnejší učiteľ. Preto treba začať v oblasti prípravy pedagógov.
Pamätajme tiež na to, že ani najlepšia reforma nezabezpečí usadenie poznatkov v hlave žiaka bez jeho individuálnej snahy.
Mám dojem, že toto sa dosť malo akcentuje, a zázraky majú zabezpečiť nejaké reformy samy o sebe. Určite by tiež pomohli nejaké kroky priamo cielené na zvýšenie motivácie žiakov.
Som proste za to, aby prostredia, v ktorých deti vyrastajú a učia sa, boli pestré a menili sa. Podobne ako sa to deje v živote.
Debatu, či vyberať talenty, alebo vychovávať len inkluzívne, mi pripadá ako diskusia, či by autoškola mala prebiehať len v lete a za plného svetla, alebo len v zime a na mokrých cestách.
Striedavo sa bavíme o reformách v školstve a v zdravotníctve. Ale ono to ale súvisí. Deti musia byť zdravé, aby sa mohli učiť a zdravotníctvo potrebujú odborníkov, ktorých vychovajú školy.
Žiadny rezort nemôže myslieť len na seba a na to, aby fungoval efektívne a pokiaľ možno aj čo najlacnejšie. Taký prístup ,len krízový manažment je v princípe zlý.
K dosiahnutiu terapeutického efektu je tiež dôležité , aby na vrcholných štátnych pozíciách sektoru vzdelávania a zdravotníctva boli ľudia, ktorí by definovali potreby človeka dnešnej doby a predovšetkým tie, ktoré sa týkajú dnešného profesijného uplatnenia sa.
Reformami sa musíme snažiť upraviť systém vzdelávania, ktorý by mal viesť k poznaniu a výchova, ktorá by mala byť sprievodným javom by mala prispieť na ceste k uplatneniu poznania a to je cesta k múdrosti .
Ja osobne múdrosť vnímam ako vzácnu syntézu racionality a emócií, rozumnosti a lásky. Cieľom vzdelávania podľa môjho názoru musia byť poznatky, znalosti a zručnosti pre každodenný život. Zároveň má škola naučiť, kde je možné niektoré informácie nájsť, keď ich bude človek potrebovať.
Len ku všetkej úcte ak sa zamyslím nad minulosťou , tak mnohé reformné spísané materiály prezentované v televízii, neprinášali nič nového, a teda nemohli učiť k múdrosti. Mnohé reformy boli kozmetické, nefunkčné a chýbala tam základná filozofia zmien.
Čo sa týka vysokých škôl , sú tam vo všeobecnosti veľmi inteligentní ľudia, ktorých nie je treba nejako riadiť zvonku. Myslím, že sú schopní adekvátne a tvorivo zareagovať na zmeny, ktoré musia nastať v spoločnosti.
Ako nápad na zlepšenie pocitu sociálnej zodpovednosti a zosilnenie spätnej väzby pre vysokú školu z praxe by sa mi pozdával dodatočný bonus podľa uplatnenia absolventov.
Nezabúdajme, že prístup ku vzdelávaniu je ľudské právo a preto je treba tento prístup systematicky uľahčovať ľuďom, ktorí sú z nejakých dôvodov znevýhodnení, napríklad so zdravotným postihnutím.
Uvedomujem si , že možno ani nie reforma, ale prakticky rekonštrukcia školstva bude trvať dlhý čas. Obávam sa , aby sme medzitým nestratili generáciu detí , ktoré dorastajú do školských rokov .