V rámci debaty o lojalitných programoch som sa dozvedel, že nemôžete žiadať údaje účastníkov vernostného programu za odplatu. To znamená, že keby ste chceli od účastníka žiadať jeho e-mailovú adresu a za to by ste mu ponúkli napríklad dvesto bodov v lojalitnom programe, tak by ste tým porušili smernicu EÚ, ktorá bola adaptovaná do právneho poriadku členských krajín, medzi inými aj do právneho poriadku Slovenska.
Na prvý pohľad sa mi to zdalo celkom logické, som tiež zástancom ochrany osobných údajov v tomto svete digitalizácie. Znervózňujú ma dlhé poučenia s malými písmenami o podmienkach prístupu k mojím údajom a všetky „cookies“ si predstavujem ako malých špiónov, ktorých si pustíme do svojho počítača a hneď začínajú obchodovať s našimi údajmi. A už ich odtiaľ nikdy nevyženieme, sú tu s nami na večné časy.
Potom som však začal rozmýšľať o tomto zákaze a začalo mi to vŕtať v hlave. Takže zákonodarcovia si myslia o ľuďoch v Európe, že keď dostanú ponuku, nevedia jej odolať a prezradia o sebe všetko. Normálne by mlčali ako partizáni, ale na ponuku kupónov napríklad na „coca colu“ by boli ochotní poslať svoje údaje. Takže sú to ľudia s malou odolnosťou proti pokušeniu, čo by malo byť príznačné skôr pre deti, a nie pre dospelých. Podľa tejto logiky sú ľudia schopní ubrániť sa jedine tak, že sa im zakáže dostávať ponuku.
Na druhej strane však ten istý tvor má plné právo hlasovať o tom, kto bude viesť krajinu, kde asi ide o viac než len o mailovú adresu. Potom by však podľa logiky o ochrane osobných údajov malo byť zakázané ponúkať voličom výhody typu: „ak ma budeš voliť, tak dostaneš niečo navyše a nemusíš za to nič robiť. Jednoducho ti to dáme, lebo vieme, že ty na to naletíš.“
Ak existuje oprávnená obava, že sa človek zlomí pri vernostných systémoch, tak musí byť rovnaký skepticizmus aj pri voľbách. Miesto volebných programov už máme iba ponukové listy o úľavách, podporách, o výnimkách a iných ponukách typu „zlatá rybka: ponúknem ti všetko, čo si želáš“. Volič, krehký tvor, napriek tomu, že to niekde vnútri cíti, že tá ponuka je až príliš krásna a má toho veľa, po čom túži, aby bola reálna... Avšak keď sa nájde niekto, kto mu to všetko prisľúbi, tak mu predsa ten svoj malý hlas dá.
Na záver, keďže nie som euroskeptik, tak mi neostáva nič iné, len musím potvrdiť, že keď chránite občana od seba samého, je to správne. Možno by sme mali viac.