Na futbalové zápasy DAC varíme rôzne jedlá. Nikdy sa neskonzumuje všetko, keďže ich pripravujeme viac, aby sme neostali v hanbe. Rozumný nápad je darovať to, čo ostane, niekomu, koho jedlo poteší a nasýti. Také dobroty ako vyprážané kuracie stehná s varenými zemiakmi alebo pečené jaternice však nemôžeme darovať. Podľa hygienických predpisov našej najlepšej republiky, čo sa neskonzumuje do troch hodín od navarenia a podávania, už človek nemôže jesť. Musí sa to zničiť. Neviem ako vy, ale u nás doma bolo normálne, že sme jedli, čo mama navarila, aj na druhý deň.
Už počujem krik hygienikov, že ohrozujem zdravie národa, som pôvodcom epidémií a iných morov... Možno majú pravdu, ale iba teoreticky. Problémom nie je, že sa tieto veci regulujú, ale ako sa regulujú. Človek vie posúdiť, či jedlo, ktoré bolo navarené pred tromi hodinami, je alebo nie je pokazené. Nič sa nestane, ak dobré jedlo darujeme bezdomovcom alebo tým, ktorí ho nemajú dostatok. Nič sa im nestane, iba toľko, že sa najedia.
Náš štát však funguje inak. Štát sa neriadi podľa zdravého rozumu, ale podľa logiky aparátu. Pozrite sa na životopisy našich politikov. Aké majú skúsenosti s riadením? Väčšinou žiadne. Keď ich však strana nominuje do vlády, hneď riadia stovky ľudí a disponujú miliardovými rozpočtami. Človek zvyčajne nebude skúsenejší ani múdrejší, keď dostane menovací dekrét. Čo môže náš chudák minister? Môže sa len spoľahnúť na svoj aparát. A ten má veľmi jednoduché pravidlo – nechce zmeny ani žiadnu zodpovednosť.
Ako to mohlo byť s tým jedlom? Zrodila sa požiadavka, že je potrebné regulovať, ktoré jedlo sa môže darovať. Normálny človek by povedal, že varené jedlo do osem hodín. Čo bolo pripravené ráno o ôsmej, môže byť skonzumované do štvrtej. Ako sa však vyhnúť rizikám, napríklad že by chcel niekto darovať jedlo, ktoré stálo osem hodín v izbe, kde je štyridsať stupňov, či iným hrôzostrašným scenárom? Najkratšia lehota, ktorá vyzerá logicky a žiadne jedlo sa počas nej nepokazí, sú tri hodiny, povedal najmúdrejší hygienik a teraz to platí.
Žijeme v dobe, keď miliarda ľudí na svete hladuje, chýbajú im základné potraviny alebo musia jesť strašné veci, aby prežili. My tu jedlo vyhadzujeme, lebo tak je to nariadené. Keď sa na to opýtate ministra, čuduje sa. Keď zisťujete, kto to vymyslel, nikoho nenájdete. Denne likvidujú obchodné reťazce, závodné kuchyne, reštaurácie tony jedla, lebo ho nevedia predať ani rozdať do troch hodín od navarenia. Takto funguje štát aj v iných prípadoch. Neefektívne, nehospodárne, alibisticky. Inak to nebude ani v novom roku.