V mojej úvahe si dovoľujem manifestovať môj pohľad na časť globálnych problémov, ktoré sú všeobecne vnímateľné. Sú však určite globálne problémy, ktoré vníma, či eviduje len špecifická časť ľudstva ako vedci v istých odboroch a my ostatní o nich nevieme, že sa nás, ako obyvateľov planéty Zem, týkajú. Keďže predpokladám smerovanie témy na globálne sociálno-spoločenské aspekty života, tak skúsim takto.
Bohatstvo verzus chudoba, tento spoločenský rozpor má samozrejme historicky korene v úplných začiatkoch tvorby ľudskej spoločnosti. Začalo sa tvorbou spoločenských statusov ako vodca, vladár, knieža, kráľ, ale aj šaman, kňaz, biskup. Chcem však zdôrazniť, aby sme sa nepozerali na chudobu len tak materialisticky, alebo ak chceme marxovými okuliarmi .
Oveľa dôležitejšia je chudoba vzťahová, spoločensko hodnotová, citová a z nich potom plynú všetky tie problémy. Lebo ten, kto je vnútorne vyprázdnený a teda chudobný duchom, ak by sme chceli byť terminologicko-kresťanskí, tak sa snaží nahradiť tú svoju prázdnotu materiálnymi statkami a to sa mu nedarí a on sa prepadá čoraz hlbšie, hoci si navonok môže žiť blahobytnejšie ako nikdy predtým. Samozrejmé sú alternatívy v neeurópskych kultúrach vo svetsko-materiálnom aj náboženskom vrstvení.
Už paralelne vo feudálnych časoch vznikom napríklad bankového sektoru sa vytvárali podmienky pre riadenie spoločenských vzťahov a statusov kapitálom - oligarchizmus. Teda, v priebehu dejín ľudskej spoločnosti sa vytvárali a zdokonaľovali procesy na nerovnomerné rozdeľovanie bohatstva tvoreného ľudským umom a prácou.
Štátom tvorená regulácia chodu spoločnosti (právo) garantovala istú mieru ľudských práv, ale len do tej miery, aby mal kto pracovať, aby fungovala reprodukcia pracovnej sily.
Samozrejme, boli regionálne rozdiely v procesoch, v hierarchiách, forme spoločenských statusov, princíp spoločenského vrstvenia však mal rovnaké atribúty.
Rozvoj priemyselných technológií vytváral tlak na vzdelávanie pracovnej sily. Rozvoj informačných technológií vytváral podmienky pre rýchlu dostupnosť informácií o vede, technike, aktuálnom spoločenskom dianí, samozrejme s reguláciou potrebnou pre udržanie spoločenského systému.
Napriek mnohým pozitívnym vývojovým trendom riadenie štátu, resp. dnes už globálne riadenie svetovej ekonomiky zabezpečuje rast bohatstva pre istú časť oligarchov a rast chudoby pre veľkú časť obyvateľstva navyše s obrovskými regionálnymi rozdielmi.
Kde sa teda stala chyba? Ona sa nestala, ale vyvíjala sa s rastom odstupu hierarchicky vyššie postavených pre ich ochranu, ochranu ich záujmov a tomu bol aj prispôsobovaný právny poriadok najprv regionálne postupne aj globalizovane.
Ľuďom sa podsúvajú demokratické práva, ale tieto sú občas deformované liberalizmom a inými prívlastkami práve pre skrytú ochranu oligarchov. V tejto súvislosti musím znovu pripomenúť , že ja osobne by som oligarchov rozdelil na takých, ktorí sú pre fungovanie štátu prospešní a takých, ktorí štát iba okrádajú.
Regulačné mechanizmy štátu síce chránia základné práva občana na život, na vzdelanie, na zdravie. Občas však chránia záujmy bohatých vrstiev predovšetkým oligarchov, pričom tzv. stredná spoločenská vrstva, ktorá požíva určité vyššie materiálne a spoločenské privilégiá, vytvára solídny ochranný val pred tlakom tzv. chudobných más.
Pokiaľ sa nepodarí narovnať regulačné mechanizmy v právnom systéme štátu, spoločenstva, nedôjde k demontáži istej časti oligarchizmu, neodstráni sa chudoba širokých más, neskončí sa bezbrehé drancovanie prírody a ničenie ekosystému predovšetkým nadvýrobou, nadspotrebou, nešetrným zásahom do enviromentu, ktorých súčasťou je predsa aj človek , životná dráha ľudstva bude divoká.
Veľmi dôležité je vytvárať také štátom regulované mechanizmy, aby ochraňovali slabých , chorých aj zdravotne postihnutých.
Ako sa dajú potrebné zmeny uskutočniť? Že by za rokovacím stolom v európskych či regionálnych inštitúciách? Len, či existuje dostatočne veľký rokovací stôl, aby sa naň dostali všetky potrebné regulačné mechanizmy.