Medzi globálne problémy ľudstva podľa môjho názoru patrí ľudská hlúposť, prevaha bohatstva nad chudobou, utopický socializmus, multikulturalizmus, liberalizmus, relativizmus a klimatické zmeny.
V tejto krátkej úvahe by som sa rád venoval téme klimatických zmien , pretože táto téma bola dlho ignorovaná a zosmiešňovaná .
Samozrejme, môj pohľad nevychádza z exaktných podkladov, ale selektívneho posúdenia dostupných informácií z rôznych disciplín, ktoré majú priesečníky s touto témou.
Preto považujem klimatické zmeny za globálny problém, na ktorý sa však treba pozerať z viacerých hľadísk.
1. vplyv Slnka a vesmíru - dá sa exaktne merať
2. vplyv geologického dá sa exaktne merať a prognózovať vývoja Zeme
3. vplyv biologického vývoja na Zemi
4. vplyv človeka - jeho vedomého aj nevedomého zásahu do životného prostredia
Aký je podiel jednotlivých vymenovaných (možno nie sú všetky) vplyvov, musia/môžu kvantifikovať vedci.
Určitým vplyvom napr. pomalým zmenám teploty v jednotlivých častiach sveta sa vie život na zemi prispôsobiť napríklad aj migráciou alebo aj vyhynutím niektorých a vznikom nových druhov, čo bude zrejme prirodzený vývojový proces. Teda vieme čiastočne nehovorím, že nevýznamne ovplyvniť 3. bod.
Jednoznačne však máme v rukách povinnosť posúdiť a plošne presadzovať opatrenia nie na znižovanie negatívneho dopadu dôsledkov znečisťovania ale na aktívne zlepšovanie - odstraňovanie už realizovaných kontaminácií prírody, či už voľnej alebo pôdohospodárskej, priemyselnej či mestských obytných aglomerácií, samozrejme vodný svet nevynímajúc.
Pokiaľ však prvoradým cieľom činnosti ľudskej spoločnosti bude honba za ziskom s pohľadu oligarchov či jednotlivcov, honba za rastom HDP štátnou správou ako miera blahobytu krajiny, bude mať „zelenú“ len ekobiznis a ekoterorizmus, pričom obe naoko protistrany sa vo veľkej miere budú vzájomne „podporovať“.
Samozrejme, spomalenie negatívnych dopadov sa dá riešiť aj osvetou reálne ekologicky sa správajúcich aktivistov aj formou masovejších protestných aktivít zameraných na tvorbu a realizáciu jasnej a vykonateľnej enviromentálnej štátnej politiky s aj represívnymi konaniami proti znečisťovateľom.
Je napr. doslova nemorálne a schizofrenické vytyčovať legislatívne mantinely pre flotilové emisie, ale pritom sa tešiť s rastu predaja veľkých a stále rastúcich ťažkých a samozrejme drahých vozidiel vyšších tried a SUV, ktoré okrem pochopiteľne vyššej spotreby paliva v prevádzke majú aj vyššie nároky na materiál a energie pri výrobe aj údržbe.
Pritom rovnako odvezú do práce či za zábavou spravidla jedného človeka. Podobné modely megalománského správania vidíme aj v inom spotrebnom tovare, či výstavbe obydlí.
Je potrebné súčasne pôsobiť na globálnu demokratizáciu spoločenských pomerov, čo dnes ešte stále prevažujúce liberálne orientácie neumožňujú, práve naopak. Tu je veľmi silný antagonizmus v ponímaní práv a povinností v správaní a pôsobení jednotlivca v ľudskej spoločnosti. Kvalifikovaní odborníci by mali vytvárať koncepcie rozvoja, vrátane zachovania tejto civilizácie.
Taktiež je dôležité zaoberať sa ekológiou ducha a vidieť seba a svojich blízkych ako súčasť celého planetárneho systému. Nazdávam sa, že najväčší problém spočíva v tom, že riešenie základných ekologických a demografických problémov presahuje volebné obdobia v demokratických spoločnostiach.
Máloktorá vláda si dovolí prijať opatrenia, ktorých účinky sa prejavia až po skončení jej mandátu. V tomto svete sú úspešní tí politici, ktorí sľubujú a prípadne aj dosahujú krátkodobé úspechy a základné problémy ignorujú.