Ukrajina je obeťou globálneho konfliktu. Jednou z jeho príčin je poloha krajiny, druhou príčinou je jej politický vývoj a treťou sú strategické záujmy NATO a Ruska. Zvíťazí jednanie, ktoré dá šancu všetkým, aby si zachovali tvár? pýta sa bývalý český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda.
Vnútorne je Ukrajina dlhodobo rozdelená na východné regióny s trvalo proruskou orientáciou a zostávajúce prozápadné regióny. Názorové rozpoltenie sa prejavuje na politickom vývoji. Politicky nezávislá Ukrajina niekoľkokrát prešla radikálnymi zmenami svojho smerovania.
Je minimálne nepresné tvrdiť, že je dnes ako celok prozápadná alebo proruská. Je oboje.
V roku 1996 prezident Leonid Kučma presadzoval proruskú orientáciu svojej krajiny.
V roku 2004 sa za víťaza prezidentských volieb vyhlásil ďalší proruský kandidát Viktor Janukovyč. Jeho problematické víťazstvo narazilo na odpor časti verejnosti a zapríčinilo takzvanú oranžovú revolúciu, vďaka ktorej sa nakoniec stal prezidentom prozápadný Viktor Juščenko.
V následných predčasných voľbách v roku 2007, aj napriek vláde prozápadnej politickej reprezentácie, vyhrala proruská Strana regiónov na čele s Janukovyčom. Prozápadná koalícia sa rozpadla a vo voľbách v roku 2010 opäť zvíťazil prorusky orientovaný Janukovyč.
Vyhral prezidentské voľby ak tomu jeho Strana regiónov získala aj kreslá premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu. Ukrajina zvolila jednoznačne proruskú politickú reprezentáciu.
V polovici roka 2013 malo dôjsť k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda pozastavili vzhľadom na ponuku finančnej pomoci zo strany Ruska prípravy na podpis tejto dohody. Išlo o zmenu postoja.
Asociačná dohoda totiž neznamená automaticky nádej na vstup do Únie. Takýto typ dohody má EÚ s radom aj neeurópskych krajín, ktoré sa nikdy nemôžu stať členmi EÚ.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnil Kyjevský medzinárodný inštitú...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.