Pamätáte si staré časy, keď sme hotel vyberali podľa odporúčania známych, a nie podľa ratingu na rezervačných portáloch? Keď sme pozerali filmy podľa ukážok v telke, a nie podľa hodnotenia na ČSFD? Keď sme pred návštevou reštaurácie nevytiahli mobil a v aplikácii nekontrolovali, koľkým ľuďom sa nepozdávali ich halušky?
Zdá sa, že je to dávno. Ale ak ste nostalgici, nezúfajte, ostáva ešte jedna oblasť, kde formálne hodnotenie veľkú rolu nezohráva – voľby. Ba čo viac, niekedy netreba ani len jedálny lístok. Ako inak si vysvetliť, že (ešte stále) líder prieskumov nemá predvolebný program, tak ako ho nemal pred štyrmi rokmi, keď voľby jasne vyhral?
Napriek tomu, že voličov veľmi nezaujímajú, hodnotenia volebných programov letia. Už tradične sme hodnotenie ponúkli my v INESS. Zdravotníctvo hodnotilo aj INEKO, HPI a vo svojom voľnom čase dokonca aj dvaja analytici z IZP. Môžete nájsť masívne 50-stranové hodnotenie Republikovej únie zamestnávateľov, hodnotiaci prieskum medzi podnikateľmi spravila PAS, známkovali aj SFPA, My sme les či Nadácia Zastavme korupciu, a ak sú vašou šálkou melty odborárske myšlienky, hodnotenie pre vás pripravila Pracujúca chudoba.
Keďže nechcem v moratóriu spôsobovať Hospodárskym novinám nepríjemnosti, komentáre k jednotlivým stranám si odpustím. Aké boli spoločné trendy? Po prvé, opozícia si dáva na programoch čoraz viac záležať. Najmä zdravotníctvo a čiastočne podnikateľské prostredie prekvapili. Chválu treba, samozrejme, brať s rezervou – prekvapili v tom zmysle, že popri prázdnej vate a deklaráciách dostávajú priestor aj konkrétne opatrenia.
Po druhé, potvrdzuje sa efekt, ktorý ekonómovia a politológovia nazývajú „teorém stredového voliča“. Strany opúšťajú v programoch radikálnejšie nápady (či už doľava, alebo doprava) a snažia sa uspokojiť „voliča milión“. To je aj dobre, aj zle – menej znárodňovania aj menej privatizácie. Dane nezvyšovať, ale ani neznižovať. Nezavádzať veľké regulácie, ale ani neliberalizovať. Do dôchodkového systému rýpať len kozmeticky. Môžete povedať, že s neexistujúcim programom dvoch veľkých strán to neplatí, ale podľa mňa to skôr teóriu potvrdzuje. Nemať názor je tiež programom.
Takýto vývoj znamená jednu dôležitú vec. Bude veľmi dôležité, kto ten volič milión je. Kde sa ukotví stred. Vidíme to už dnes – pred pár rokmi absurdne populistické opatrenia, ako vlaky či obedy zadarmo, ústavný dôchodkový strop alebo banková daň sa stali novým štandardom, okolo ktorých strany opatrne našľapujú. Stabilita nemusí byť zlá z krátkodobého hľadiska. No ak vo verejných financiách tiká demografická časovaná bomba, politici „hýčkajúci“ voliča milión jej výbuchu zabrániť nedokážu.
Nemať názor je tiež programom.