Epidémia dobrých rád, tipov, výziev a odporúčaní pre novú slovenskú vládu má u nás zatiaľ silnejší priebeh ako tá vírusová. Opravovať, vylepšovať a hlavne zachraňovať je veru čo.
Mne v diskusii však zatiaľ chýba téma štátnych podnikov. Budeme vraj mať stredopravú vládu, aspoň tak píšu médiá. Za starých čias znamenala pravicová vláda daňové reformy, liberalizáciu a privatizáciu. Politológ by asi povedal, že delenie na ľavicu a pravicu je koncept, ktorý zahynul spolu s 20. storočím. Ako ekonóm sa na to pozriem pragmatickejšie. Žiadnu dramatickú liberalizáciu či privatizáciu, samozrejme, nečakám. No dokonca aj odchádzajúca vláda mala tú odvahu spomenúť liberalizáciu a privatizáciu v dvoch špecifických prípadoch.
Hovorím o liberalizácii osobnej dopravy na železnici a privatizácii Slovenskej pošty. V tom prvom prípade nás k tomu viac-menej (skôr menej) tlačí Európska únia. Štát má dotovanú osobnú dopravu súťažiť, nie si dopredu vybrať (štátneho) dopravcu. Hoci ani odchádzajúca vláda, ani tie pred ňou neboli otvorene proti myšlienke liberalizácie, v realite sme sa dočkali akej-takej súťaže o trať do Komárna a po nej nič. Súťaž o iné úseky sa pripravovala a pripravovala, až sa pripraviť nepodarila. Až v takmer samotnom závere vládnutia sme sa dočkali akejsi paródie, keď sa otvorila možnosť súťažiť o „chvostíky“, teda absolútne neatraktívne a nezmyselne vybraté trate. Dôvod je jasný. Veľká otvorená súťaž by reálne hrozila veľkými stratami výkonov pre ZSSK, čo by následne znamenalo výrazné zmenšenie tejto štátnej firmy a zmenšenie politickej kontroly nad železničnou dopravou. Verím, že by to bolo viac ako vyvážené kvalitnejšími službami pre cestujúcich v konkurenčnom prostredí.
O čiastočnej privatizácii Slovenskej pošty sa až prekvapivo otvorene hovorilo okolo roku 2017. Dokonca sa na to mala využiť polomŕtva Bratislavská burza. Veľké privatizácie Royal Mail či Deutsche Bundespost ukázali, že politická kontrola nad papierovou poštou nemá v časoch e-mailov a kuriérov opodstatnenie.
Vďaka využitiu burzy sa občania môžu stať skutočnými spoluvlastníkmi týchto podnikov, nielen fiktívnymi ako v prípade štátnych podnikov. Predaj drogérie, ani spolupráca so súkromnou bankou Pošte zatiaľ veľkú budúcnosť nenakreslili, tržby podniku už roky stagnujú a zisk je mizerný – ak vôbec je. Biedna úroveň služieb a tvrdé pracovné podmienky Slovenskej pošty znamenajú, že azda ani voličov nebude treba nutné siahodlho prehovárať. Bude treba len jediné – politickú odvahu.