Výsledok parlamentných volieb kladie pred každého z nás otázku, aké bude Slovensko po konštituovaní novej koalície. Pri pohľade na koaličné trenice som presvedčený, že politický zápas opozičného Smeru s populistickou koalíciou sa bude niesť v troch základných rovinách.
Tou prvou bude ochrana demokratických pilierov štátu. Verejne proklamovaná snaha politicky ovládnuť post policajného prezidenta napovedá, že je jasný zámer zneužívať políciu na politické účely. Vytvorenie policajného štátu s cieľom perzekvovať politických oponentov možno dnes vyzerá ešte ako fikcia, ale zajtra sa môže stať každodennou realitou. Rovnako ako deštrukcia zastupiteľskej demokracie na priamu demokraciu. Minireferendá na sociálnych sieťach urobia z parlamentu len javisko s figúrkami bez reálneho vplyvu. Navyše snaha znížiť referendové kvóra na 25 percent môže byť pre Slovensko priam fatálna. Vzhľadom na absenciu konsenzu slovenskej politickej scény v zahraničnej politike Matovičov referendový experiment a Kollárova inklinácia k európskym extrémistom môže veľmi rýchlo dostať Slovensko mimo EÚ aj NATO.
Druhou rovinou bude ochrana sociálnych hodnôt. K moci sa dostali bohatí podnikatelia, ktorých životný štýl nasvedčuje, že ich chudobní, slabí, zamestnanci, ako aj sociálne znevýhodnení nebudú zaujímať. Dôkazom je predseda strany Sme rodina, ktorý pred voľbami síce ponúkal sociálny program, dnes ho však zaujímajú rezorty s bohatým finančným portfóliom, akými sú obrana, podpredseda vlády pre IT alebo doprava. Na bilbordoch mali zdravotníctvo a sociálne veci ako priority, dnes si ich pohadzujú, akoby boli za trest.
Tretiu rovinu bude tvoriť zápas o etický charakter štátu. Dnes vidíme, že do vlády nastupujú ľudia, ktorých minulosť je minimálne pochybná. Už dnes predstavitelia Za ľudí spochybňujú Kollárovu mafiánsku minulosť, ktorý zase upozorňuje na Kiskove pozemkové delikty. Predseda SaS, ako aj nastupujúci premiér mali intenzívne vzťahy s Kočnerom, ktorý za mojej vlády bol postavený pred súd a v prípade falšovania zmeniek už padol aj rozsudok. To všetko vyvoláva oprávnené otázniky, aký bude mať charakter slovenská demokracia a čo môže spoločnosť od týchto ľudí očakávať. Ich individuálna politická výbava a neskúsenosť napovedajú, že môžeme očakávať vnútropolitické krízy a nestabilitu.
Ako jediná štandardná opozičná strana stojíme dnes spoločne pred otázkou, čo ponúkneme Slovensku do budúcnosti. Osemnásť percent vo voľbách je zaväzujúcich a naša opozičná politika bude kombináciou politickej skúsenosti a novej dynamiky pracovať pre ľudí. Stojíme zoči-voči novému druhu politiky postavenému na populizme kombinovanom s mocenským zastrašovaním, rozvratom verejných financií a kupovaním si médií a verejnosti. Ak sme vo voľbách ponúkli zodpovednú zmenu, nebol to len slogan, ale aj nová moderná politická vízia. Slovensko viac ako inokedy potrebuje silnú, skúsenú a modernú sociálnu demokraciu.