Rastúce vládne dlhy by nemuseli budiť veľké obavy, keby sme sa priklonili k systému, ktorý oveľa viac zodpovedá neustále sa meniacemu svetu. Pri firmách je riešenie v princípe jednoduché – pevné požiadavky zflexibilniť, čo by v praxi znamenalo financovať firemné aktivity oveľa viac akciovým kapitálom. No čo s dlhmi štátov? V jadre to isté.
Táto téma nie je možno stredným prúdom, ale zďaleka nepíšem nič objavné. V roku 2018 napríklad známy ekonóm Robert Shiller navrhoval vládne dlhopisy previazané s vývojom HDP. Navrhoval, aby celkové splátky vládnych obligácií boli konzistentné s vývojom produktu. Ak by ekonomiky chradli, dlhová záťaž by klesala a to by okrem iného bránilo tomu, aby útlm dvíhal pomer dlhu k HDP. Klesli by tlaky na to, aby sa vlády správali procyklicky a, naopak, uvoľnil by sa priestor pre proticyklickosť. Počas boomu by, naopak, vláda veriteľom platila viac.
Ekonóm poukazoval na to, že krajiny ako Bulharsko či Bosna a Hercegovina už niečo podobné vydali – boli to akési warranty, ktoré niesli nárok na vyššie príjmy v prípade, že produkt prekročil určitú vopred stanovenú hranicu. Tento nástroj sa však uplatňoval až v rámci reštrukturalizácie dlhov – teda až vo chvíli, keď vývoj už nedal inak. Ekonóm Alex Pienkowski odhaduje, že priemerná vyspelá krajina by po dosiahnutí 20-percentného podielu obligácií previazaných s HDP na celkovom dlhu zvýšila hranicu udržateľnosti dlhov asi o 15 percent.
Jedným z protiargumentov môže byť cena týchto obligácií – požadovaná návratnosť. Je možno intuitívne, že previazanosť s HDP by viedla k tomu, že investori požadovali rizikovú prémiu. Joel Bowman a Kevin Lane v roku 2018 tvrdili, že v prípade vyspelých krajín by predstavovala asi 30 bázických bodov, ale inde by mohla byť prémia aj negatívna. To ukazuje, že intuícia by mohla byť mylná. Dá sa to tiež povedať jednoducho: Ak budem držať dlhopis nejakej vlády, tak budem radšej, keď ďalší dlhopis bude flexibilný (previazaný s HDP) než tradičný. Pretože flexibilný je pre moju pohľadávku menej rizikový. Samostatnou kapitolou tejto financie fiction o nulových (tradičných) dlhoch vlád by potom boli takzvané bezpečné prístavy.