Nové prípady koronavírusu sa za posledných päť týždňov v mnohých vyspelých štátoch podarilo zastabilizovať, či dokonca znížiť a krajiny postupne uvoľňujú ekonomiky. Neistota týkajúca sa dosahu COVID-19 na ekonomiku sa znížila, no zďaleka nepominula úplne. Dá sa povedať, že scenáre sa zúžili na oboch koncoch pravdepodobnostného rozdelenia. Ubudlo optimistov, ktorí verili v rýchle oživenie v tvare V, no ubudlo aj apokalyptikov, ktorí predpovedali koniec sveta.
Ako najpravdepodobnejší sa javí scenár, v ktorom obnovovanie z hlbokého prepadu bude len postupné, v tvare písmena U. S návratom na predkrízové úrovne HDP sa skôr ako v roku 2022 nedá počítať. To platí o návrate k predkrízovým odhadom potenciálneho rastu ekonomiky, pretože mnohé straty v investíciách u nás, ako aj u našich hlavných obchodných partnerov budú zrejme dlhodobé, niektoré aj trvalé. Zníži sa tiež spotreba, domácnosti viac šetria. Preto, lebo nemajú kde míňať, no aj preto, lebo rastie neistota z vývoja na pracovnom trhu.
Dosah na potenciálny výkon ekonomiky budú mať aj dlhodobé zmeny v správaní ľudí. Pre niektorých potreba fyzického odstupu bude zrejme pretrvávať aj po vynájdení efektívnej vakcíny či liekov na COVID-19. Návrat k cestovaniu, ku kultúrnym či k športovým zážitkom, ale aj k bežnému nakupovaniu či doprave za prácou a vzdelaním, ako sme ho poznali pred krízou, preto nebude ani skorý, ani úplný. Podľa analýzy NBS odvetvia, ktoré vyžadujú intenzívny osobný kontakt so zákazníkmi, predstavujú 16-17 percent z celkovej produkcie či pridanej hodnoty v ekonomike a takmer 26 percent z celkovej zamestnanosti. A to je len priamy dosah, nepriamy cez medziodvetvové väzby môže byť ešte o pätinu až štvrtinu väčší. Aj krátkodobý výpadok dopytu po produkcii a službách týchto odvetví dokáže vymazať významné percentá pridanej hodnoty v celom hospodárstve a ohroziť desiatky tisíc pracovných miest.
Dlhodobé zníženie dopytu po nich navyše hrozí vedľajšími nežiaducimi dosahmi, napríklad prehlbovaním príjmovej nerovnosti. Ako je zrejmé z ich podielov na pridanej hodnote a zamestnanosti, odvetvia vyžadujúce intenzívny osobný kontakt so zákazníkmi sú náročnejšie na kvantitu pracovnej sily, no zároveň produkujú menej pridanej hodnoty. Zamestnanci teda aj priemerne menej zarábajú ako v iných sektoroch ekonomiky. A nemajú zručnosti ani technológie, ktoré by im umožnili pracovať z domu či preškoliť sa. Trh práce tak bude trápiť nielen dlhodobo vyššia miera nezamestnanosti, ale aj ekonomickej neaktivity, teda podiel ľudí bez práce, ktorí si ani nové zamestnanie hľadať nebudú.