Rok 2010. Bol to veľký „poprask“, keď pred 10 rokmi Andre Geim a Konstantin Novoselov získali Nobelovu cenu za fyziku. Boli to dvaja anglickí vedci – nech vás nemýlia neanglicky znejúce priezviská – z Univerzity v Manchestri. Na pohľad to nebolo nič prevratné. Zistili, že dvojrozmerná forma uhlíka, grafén, má mimoriadne vlastnosti. Čo je vlastne grafén? Nič zvláštne, práve naopak. Grafén je presne to, čo zostane na papieri, keď naň napíšete alebo nakreslíte niečo mäkkou ceruzkou. A za to môže byť Nobelova cena?
Nuž, ako vidíte, áno. Neviem si celkom dobre predstaviť, ako by reagovala tá časť verejnosti na Slovensku, ktorá je tvorcom materiálnych hodnôt a HDP, keby nejaký odvážlivec pýtal prostriedky z verejných zdrojov na skúmanie niečoho takého banálneho, ako je zvyšok po ceruzke. Kde je uplatnenie v slovenskom priemysle, ktorý tie zdroje tiež tvorí? Žiadateľ by asi utŕžil obrovské množstvo kritiky a na verejnosti by sa ho s istotou nik nezastal. Nuž, a čo čert nechcel, nobelovský výbor sa nemýlil a dnes, po 10 rokoch, ani najväčší kritik a pesimista grafén nezatracuje. Bez grafénu si dnes množstvo technológií od rôznych senzorov cez materiály pre kozmický priemysel až po rôzne druhy medicínskych aplikácií ani nedokážeme predstaviť.
Rok 2020. Pandémia COVID-19. Opäť „poprask“, len iného druhu. Aj malé Slovensko napadol vírus SARS-CoV-2. Strach a obavy premkli väčšinu obyvateľov. Čo budeme robiť, hranice sa zatvárajú, obeh tovaru a odborníkov sa obmedzuje, sme odkázaní sami na seba. Treba testovať obyvateľov našej krajiny, aby sme vedeli, kde a koľko centier nákazy máme. Zrazu sa objavil nenápadný tím z SAV, ktorý sa predtým sústredil na skúmanie vírusov. Opäť príklad výskumu bez bezprostrednej aplikácie v tej časti hospodárstva, ktorá prináša okamžité inovácie, zisk. Na čo je to dobré? Ukázalo sa, že je fajn, že takýchto výskumníkov s ich výskumom máme. Veď kto by pomohol? Zvládli sme to sami. Ako bonus títo ľudia spolu s kolegami z iných inštitúcií ešte vyvinuli náš vlastný testovací protokol. Vtedy sa vedcom na Slovensku aj tlieskalo.
Pandémia je, chvalabohu, na ústupe, teda aspoň jej prvá vlna. A zase sme na starom dobrom Slovensku. Už opäť počuť silne znejúce hlasy, že Slovensko by malo investovať iba do takého výskumu, po ktorom je dopyt v slovenskom priemysle. Už sa vedcom netlieska.
Otázka na záver: môže niekedy slovenský vedec získať Nobelovu cenu? Určite áno, keď ako ruskí vedci Geim a Novoselov opustí rodnú krajinu. Nájde si inú, kde základný výskum nie je nadávkou.