Obsah článku „Keď kultúra kričí viac ako ostatné sektory trpia“ je príkladom, v akej kvalite prebieha u nás diskusia o kultúre a jej postavení v modernej demokratickej spoločnosti.
Nedávno sformulovali naši najvyšší ústavní činitelia prezidentka, predseda parlamentu a predseda vlády vyhlásenie k zahranično politickej a civilizačnej orientácii Slovenska, v ktorom zdôraznili „príslušnosť SR k najvyspelejším štátom sveta, ktoré spájajú hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu, ochrany základných ľudských práv a slobôd, dodržiavania medzinárodného práva, ale aj solidarity a vôle žiť a rozvíjať sa v mieri."
Je zarážajúce, že v krajine, ktorej najvyšší predstavitelia proklamujú, že usilujú o kompatibilitu s rozvinutými krajinami EÚ, prebieha diskusia v prestížnom hospodárskom periodiku o problematike financovania kultúry na tak zaostalej, odborne nekompetentnej a ponižujúcej úrovni.
Čím sú charakteristické najvyspelejšie štáty? Kultúrou, kultúrnou a vzdelanostnou úrovňou, ktorá sa premieta do ďalších segmentov v spoločnosti, do jej etiky, vzťahov. Úroveň krajiny stojí a padá na jej kultúrnej úrovni - na jej vzťahu ku kultúre.
V prostredí rozvinutej kultúrnej úrovne a vzdelania, ktoré sa premietajú do poznania sa darí vybudovať právny štát, uplatňovať ľudské a občianske práva, budovať solidaritu a funkčné sociálne prostredie. V štátoch, kde platí vymožiteľnosť práva a kde sú systémové opatrenia inteligentne synergicky nastavené sa darí ekonomickému rozvoju. Ten je prostriedkom k budovaniu kultúrnej, vzdelanej, eticky a materiálne rozvinutej spoločnosti.
Pod termínom kultúra sa v širšom slova zmysle rozumie súhrn výsledkov všeľudskej vzdelanosti a umenia, súhrn duchovných a materiálnych hodnôt utvorených tvorivou fyzickou a psychickou prácou v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti, spôsob ich vytvárania, rozvíjania, osvojovania, uchovávania.
Od novembra 1989 sme nevenovali dostatočnú pozornosť na náležitý rozvoj kultúry a vzdelania v podmienkach demokracie v záujme nasmerovania našej krajiny smerom k dosahovaniu kultúrno civilizačnú úrovne rozvinutých štátov EÚ, ktorým sme sa chceli podobať.
Pri transformácii z totality do demokracie sme podľahli presvedčeniu, že je najprv treba samostatne riešiť kľúčové problémy politickej, ekonomickej a sociálnej transformácie. Koncepčné a systémové nastavenie rozvoja vzdelávania a kultúry tak každá vládna garnitúra odsúvala do marginálnej sféry.
Ambiciózne sa hlásime k príslušnosti k najvyspelejším štátom sveta, pričom nie sme ochotní naplniť obsah, ktorého komplexné napĺňanie je nevyhnutné pre dosahovanie štandardov kultúrno civilizačnej úrovne najvyspelejších štátov. Tieto svoje vysoké štandardy dosahujú adekvátnymi investíciami a funkčnými koncepčnými riešeniami, ktorých rozsah umožňuje, aby spoločnosť formovala kultúra a vzdelávanie. Práve vysoké štandardy vzdelania a kultúry sa v najvyspelejších krajinách zrodili v investíciách a systémových opatreniach, ktoré boli inteligentne nastavené v prospech etablovania kultúry a vzdelania ako základných civilizačných výdobytkov, ktoré tvoria tieto krajiny najvyspelejšími.
Koľko času z našich životov v tejto krajine musí ešte uplynúť, kým pochopíme tento kľúč, ktorý otvára cestu k príslušnosti k najvyspelejším krajinám?
Vo vládnutí každej z politických reprezentácií absentovala realizácia jasnej predstavy cieľového postavenia a priestoru pôsobnosti kultúry v modernom, rozvinutom a férovo spravovanom demokratickom štáte. Skúškou správnosti je, na akom stupni hierarchie spoločnosti sa vzdelanie a kultúra u nás nachádzajú a aké sú investície štátu do týchto oblastí.
Alebo si niekto myslí, že naše investície a systémové nastavenia fungovania vzdelávania a kultúry smerujú k úrovni najvyspelejších štátov, ktorým sme sa chceli podobať?
Je preukázateľným faktom, že financovanie kultúry po Novembri 89 malo napriek rastu HDP výrazne klesajúcu tendenciu. Ak mal štát záujem znižovať prostriedky na podporu rozvoja kultúry zo štátnych zdrojov, dodnes však nevytvoril právnu úpravu o financovaní kultúry, ktorá by umožnila kompatibilitu s európskymi štandardmi v oblasti podpory kultúry zo súkromných zdrojov.
„Objem prostriedkov, ktoré Slovenská republika na kultúru vynakladá má klesajúcu tendenciu, kým v roku 1993 tento podiel predstavoval viac ako jedno percento, postupne kleslo financovanie kultúry až na 0,4 percenta. (Výdavky štátu na kultúrne služby v rokoch 2009 - 2016 činili podľa Eurostatu 0,5 percenta). Spomedzi krajín V4 poskytuje Slovensko na kultúru najmenej prostriedkov." (...) „Aj keď má každý štát stále hlavnú úlohu a zodpovednosť za podporu kultúry, existuje široká paleta stimulov a systémov zavedených na povzbudenie podpory kultúry zo súkromných zdrojov. V tejto súvislosti je potrebné hľadať nové spôsoby, ako povzbudiť a zapojiť súkromný sektor do financovania umenia (najmä daňovým motivovaním) a prijatím zákona o sponzorovaní kultúry, ktorý by v Slovenskej republike stanovil presné podmienky financovania kultúry pre firemných a súkromných podnikateľov.“ (Parlamentný inštitút, Vývoj financovania kultúry za obdobie posledných 10 – 25 rokov, komparácia s krajinami V4, november 2018)
Vlády SR doteraz neboli schopné systémovo reagovať na požiadavky a potreby takého rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý by dosahoval úroveň vyspelých krajín Európy. Kultúrny a kreatívny priemysel v EÚ s obratom viac ako 500 miliárd eur a so siedmimi miliónmi pracovných miest je pritom porovnateľný so segmentom reštaurácií a pohostinstiev. Generuje 2,5-krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel, vytvára vyšší počet pracovných miest než sektor spracovania kovov a oceliarstva, chemický priemysel, či sektor telekomunikácií. Segment je príťažlivý pre mladých pracujúcich – spomedzi všetkých zamestnancov v kreatívnom a kultúrnom priemysle až 19 percent tvorí mladá generácia pod 30 rokov. Kreatívne a kultúrne odvetvia sa spoliehajú predovšetkým na lokálne pracovné sily, čím výrazne podporujú rozvoj domácej ekonomiky. Počas ekonomickej recesie v rokoch 2008 – 2012 zamestnanosť v kreatívnych a kultúrnych odvetviach stúpala ročne o 0,7 percenta, zatiaľ čo zamestnanosť celej EÚ klesala ročne o rovnakých 0,7 percenta. (Globálna štúdia EY o kultúrnom a kreatívnom priemysle)
Kultúrny a kreatívny priemysel predstavuje výrazný potenciál sociálneho a ekonomického rozvoja, v našej spoločnosti nedostatočne využívame benefity, ktoré prináša systémové nastavenie jeho fungovania.
„Jednou z priorít súčasných ekonomicko-politických stratégií Európskej únie (Slovensko nevynímajúc), je komplexné štúdium kultúrnej sféry a jej možného vplyvu na ekonomickú situáciu a rozvoj európskych krajín. Prienikom ekonómie a kultúry vzniká špecifická oblasť kultúrnej a umeleckej produkcie, ktorá sa dostala do popredia záujmu štátnych politík na celoeurópskej úrovni pod názvom Kultúrny a kreatívny priemysel. Je potrebné upriamovať pozornosť na význam oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako sektora pre rozvoj celkovej ekonomiky štátu, ale aj na jeho prínos pre rozvoj inovácií ako významného faktoru hospodárskeho rastu štátu. (...) Je nevyhnutné zdôrazňovať význam kultúry nielen v systéme národného hospodárstva ale v spoločnosti ako celku." (Parlamentný inštitút, Vývoj financovania kultúry za obdobie posledných 10 – 25 rokov, november 2018)
Úplné vylúčenie podpory kultúry v dotačnom programe BSK signalizuje, aký majú naši reprezentanti politickej moci ku kultúre vzťah. Takéto niečo sa u nás deje v čase, keď najvyspelejšie štáty EÚ adresujú nemalé prostriedky po pandémii na podporu segmentu kultúry. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že práve počas pandémie dochádzalo k masívnemu využívaniu kultúrnych produktov, ktoré sa stali pre populáciu v izolácii priam útočiskom.
Podľa deklarácie prezidentky, predsedu parlamentu a predsedu vlády je dôležité „presadzovať, aby sa európske politiky stali súčasťou domácich politík a aby sa záujmy Slovenska uplatnili ako priority štátu vo vzťahoch s inštitúciami EÚ a európskymi partnermi“.
Kedy sa naši politici konečne odhodlajú dôsledne a komplexne nasledovať príklad najvyspelejších štátov tak, aby sa vzdelanostné a kultúru rozvíjajúce európske politiky stali reálnou súčasťou obsahu našich domácich politík?
Investície, legislatívne a systémové zmeny v prospech rozvoja kultúry na Slovensku sú nevyhnutnosťou pre nastolenie zásadných zmien v prospech rozvoja občianskej spoločnosti a pre smerovanie k príslušnosti k najvyspelejším štátom.
Príspevky do spoločenskej diskusie typu „Keď kultúra kričí viac ako ostatné sektory trpia“ sú signifikantným prejavom absencie základných faktov, neznalosti a vytláčania kultúry na okraj spoločnosti. Túto nekultúrnu, spiatočnícku a spoločensky škodlivú tendenciu treba už raz pre vždy vykázať za dvere.
Kultúrne a jednoznačne.